Washington 5. februára (TASR) - Vo veku 94 rokov zomrel v utorok bývalý demokratický kongresman za štát Indiana Lee Hamilton, ktorý dohliadal na vyšetrovanie teroristických útokov z 11. septembra 2001. Informovala o tom agentúra AP.

Hamilton bol počas troch desaťročí v Kongrese výraznou osobnosťou v oblasti zahraničnej politiky: viedol aj parlamentné vyšetrovanie aféry Irán–Contras za vlády prezidenta Ronalda Reagana. Za éry prezidenta Georgea H. W. Busha patril Hamilton v Kongrese k hlavným kritikom vojny v Perzskom zálive. Po irackej invázii do Kuvajtu Hamilton pred vojenským zásahom presadzoval pokračovanie hospodárskych sankcií proti Iraku.

V roku 1998 sa rozhodol znovu do Kongresu nekandidovať. Už po svojom odchode pre médiá uviedol, že Spojené štáty by mali byť vo svete vnímané ako viac než len líder vojenských koalícií.

„Spojené štáty musia byť – a musia byť aj vnímané – ako optimistická a dobrotivá mocnosť,“ povedal Hamilton v roku 2003. „Musíme hovoriť a konať ako zdroj optimizmu, ako maják slobody, ako dobrotivá sila, ktorá formuje konsenzuálny prístup k svetu mieru, rastu a slobody. A americká moc musí byť sprevádzaná americkou štedrosťou,“ zdôraznil.

Prezident USA Barack Obama Hamiltonovi v roku 2015 udelil Prezidentskú medailu slobody. Počas ceremoniálu ho označil za muža „široko rešpektovaného“ na oboch stranách politického spektra pre jeho čestnosť, múdrosť a dôsledný záväzok k bipartizmu.

Hamilton bol právnikom v malom meste, keď v roku 1964 vo veku 33 rokov prvýkrát získal mandát kongresmana za južnú Indianu. Neskôr sa stal predsedom výborov Snemovne reprezentantov pre zahraničné veci a spravodajské služby, ako aj hlavným expertom demokratov v oblasti medzinárodných vzťahov. Z Kongresu odišiel v roku 1999.

V roku 2002 bol Hamilton vymenovaný za podpredsedu komisie pre vyšetrovanie teroristických útokov z 11. septembra 2001. Komisia počas 20 mesiacov vyšetrovala útoky z roku 2001, pri ktorých zahynulo takmer 3000 ľudí po tom, ako 19 únoscov nasmerovalo lietadlá do veží Svetového obchodného centra v New Yorku a do budovy Pentagonu.

Foto: TASR/AP

Táto komisia dospela k záveru, že administratívy prezidentov Billa Clintona a Georgea W. Busha nepochopili vážnosť teroristických hrozieb a prijali také váhavé opatrenia, že plány sprisahancov z teroristickej siete al-Káida ani nespomalili.

„Faktom je, že sme situáciu v tejto krajine jednoducho nepochopili. Nedokázali sme si predstaviť, že by nás niekto chcel zabiť, že by chcel uniesť lietadlá a naraziť s nimi do veľkých budov,“ uviedol Hamilton pri zverejnení správy komisie v roku 2004.

Do celoštátneho povedomia sa dostal už v polovici 80. rokov, keď sa stal spolupredsedom kongresovej komisie pre aféru Irán–Contras, ktorá vyšetrovala presmerovanie ziskov z predaja zbraní Iránu administratívou prezidenta Reagana na podporu nikaragujských povstalcov známych ako Contras.

Záverečná správa konštatovala, že prezident Reagan vytvoril v Bielom dome prostredie, v ktorom sa jeho podriadení cítili oprávnení obchádzať zákon aj ústavu.

„Bolo tam príliš veľa tajností a klamstiev. Informácie boli zatajované pred Kongresom, inými predstaviteľmi, priateľmi a spojencami aj pred americkou verejnosťou,“ uviedol Hamilton v tom čase.

Po odchode z Kongresu sa naďalej venoval zahraničnej politike a reforme Kongresu ako riaditeľ Centra Woodrowa Wilsona vo Washingtone. Pôsobil aj ako pedagóg na Indiananskej univerzite, ktorá v roku 2018 pomenovala svoju školu globálnych a medzinárodných štúdií po Hamiltonovi a dlhoročnom republikánskom senátorovi Richardovi Lugarovi, ktorý zomrel v roku 2019.