< sekcia Zahraničie

Zomrel slávny americký režisér

Na archívnej snímke z 29. januára 2010 režisér Joel Schumacher počas premiéry filmu "Twelve" na filmovom festivale Sundance v Park City. Vo veku 80 rokov zomrel v pondelok 22. júna 2020 v New Yorku uznávaný americký filmový režisér Joel Schumacher. Foto: TASR/AP

V roku 2004 natočil film Fantóm opery, ktorý bol v troch kategóriách nominovaný na Zlatý glóbus a na Oscara.

New York 22. júna (TASR) - Vo veku 80 rokov zomrel v pondelok v New Yorku uznávaný americký filmový režisér Joel Schumacher. Informovala o tom agentúra AP. Príčinou smrti bola rakovina.

Schumacher sa narodil 29. augusta 1939 v New Yorku. Jeho rodina sa do USA presťahovala zo Škandinávie. Pôvodne vyštudoval odevný dizajn.

Je tvorcom filmov ako Hráči so smrťou (1990), Voľný pád (1993), Zomrieť mladý (1991), pokračovaní kultových filmov režiséra Tima Burtona o superhrdinovi Batman navždy (1995), Batman a Robin (1997) a mnohých ďalších snímok.

V roku 2004 natočil film Fantóm opery, ktorý bol v troch kategóriách nominovaný na Zlatý glóbus a na Oscara.

TASR v tejto súvislosti prináša profil známeho kostýmového návrhára, scenáristu a režiséra.

Joel Schumacher sa narodil 29. augusta 1939 v New Yorku, jeho matka bola Švédka, otec pochádzal z Tennessee. Absolvoval návrhársku školu Parson School of Desing a venoval sa módnemu návrhárstvu.

Po neúspechoch v tejto oblasti sa začal čoraz viac uplatňovať vo filme, hoci ani tu sa nedostavil úspech hneď. Navrhoval kostýmy do filmov Zamilovaný advokát či Koniec Sheily. Legendárny režisér Woody Allen ho oslovil, aby vytvoril kostýmy do filmov Spáč (1973) a Interiéry (1978).

Súbežne začal Schumacher písať scenáre – k muzikálu Sparkle (1973) či k filmom Autoumyváreň (1976) a Čarodejník (1978).

Po prvý raz sa ako režisér predstavil televíznym filmom Príbeh Virginie Hillovej v roku 1974, ktorý sa stretol s pozitívnym diváckym ohlasom. Pokračoval prácou na filmoch Neuveriteľne sa zmenšujúca žena (1981), D. C. CAB (1983) a Oheň sv. Eliáša (1985). Nasledovali o čosi úspešnejšie snímky Stratení chlapci (1987) a Bratranec a sesternica (1989).

Prvého veľkého úspechu sa dočkal až so svojím filmom Hráči so smrťou o medikoch, ktorí experimentujú s klinickou smrťou (1990). Hlavných úloh sa zhostili Julia Robetsová a Kiefer Sutherland. Film bol divácky úspešný a vyslúžil si nomináciu na Oskara v kategórii najlepší zvuk, hoci cenu napokon nedostal.

Po ďalšej snímke Zomrieť mladý (1991) opäť s Robertsovou nadchol divákov aj filmovú kritiku jeho film Voľný pád (1993) s Michaelom Douglasom. Príbeh o frustrovanom mužovi, ktorý sa vzbúril proti systému, až sa napokon ocitol na šikmej ploche a neodvratne smeroval k svojmu koncu, potvrdil schopnosť Schumachera docieliť veľký úspech aj pri nízkom rozpočte.

Podľa predlohy Johna Grishama nakrútil Schumacher film Nebezpečný klient (1994) a neskôr neveľmi známu snímku Čas zabíjať (1996). Namiesto Tima Burtona sa ujal réžie filmov o Batmanovi. Snímky Batman navždy (1995) a Batman a Robin (1997) však napriek hviezdnemu obsadeniu neocenila kritika, ani skalní fanúšikovia pôvodných "batmanovských" príbehov.

Po neúspechu sa Schumacher vrátil na špičku thrillerom 8 MM (1998), nasledovala dráma Tábor tigrov (2000), ďalšia hororová snímka Telefónna búdka (2003) či Fantóm opery (2004) – filmová verzia známeho muzikálu Andrewa Lloyda Webbera, ktorá sa dočkala troch nominácií na Oscara a takisto troch na cenu Zlatý Glóbus. Schumacher však ani jednu nomináciu "nepremenil". Napokon ako svoje posledné diela nakrútil filmy Číslo 23 (2007), Krvavý potok (2009), Díler (2010) a Teror (2011).

Schumacher sa nikdy netajil svojou homosexuálnou orientáciou. Zomrel ako 80-ročný na nádorové ochorenie.