Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 1. január 2026
< sekcia Zahraničie

Zomrela Winnie Madikizelová-Mandelová, bývalá manželka Nelsona Mandelu

Winnie Madikizela-Mandelová, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Členovia aktivistkinej rodiny uviedli, že skonala pokojnou smrťou.

Johannesburg 2. apríla (TASR) - Vo veku 81 rokov zomrela Winnie Madikizelová-Mandelová, bojovníčka proti apartheidu a niekdajšia manželka prvého černošského juhoafrického prezidenta Nelsona Mandelu. Informáciu v pondelok potvrdil jej osobný asistent, uviedla spravodajská stanica Sky News.

Členovia aktivistkinej rodiny uviedli, že skonala pokojnou smrťou. Podľa ich slov dlho bojovala s chorobou a od začiatku kalendárneho roka bola každú chvíľu v nemocnici. "Skonala pokojne v pondelok v skorých popoludňajších hodinách, obklopená svojou rodinou a blízkymi," uviedol podľa stanice BBC Victor Dlamini, hovorca jej rodiny.

Madikizelová-Mandelová bola od roku 1958 takmer po štyri desaťročia manželkou Nelsona Mandelu, prvého černošského prezidenta v histórii Juhoafrickej republiky (JAR). Dvojica sa rozviedla v roku 1996. Mandelová si vtedy zmenila priezvisko na Madikizelová-Mandelová, s bývalým manželom však udržovala dobrý vzťah.

Väčšinu z ich spoločného manželstva samotný Mandela - v časoch apartheidu - strávil vo väzení, pričom Madikizelová-Mandelová sa neúnavne usilovala o jeho prepustenie. K tomu napokon došlo po 27 rokoch, a síce 11. februára 1990. Manželská dvojica, ktorú pri odchode z väznice držiac sa za ruky zachytáva dnes už svetoznáma fotografia, sa na dlhé desaťročia stala symbolom boja proti apartheidu.

Madikizelová-Mandelová sa narodila 10. mája 1936 v juhoafrickej provincii Východné Kapsko. Predtým než v 50. rokoch spoznala svojho budúceho manžela Nelsona Mandelu, študovala sociálnu prácu.

Madikizelová-Mandelová bola však i kontroverznou postavou. Svojho času bola za neochvejný aktivizmus uznávaná ako hrdinka, no neskôr aj zatracovaná za to, kam až bola schopná v rámci svojho boja zájsť, priblížila agentúra DPA.

Údajne napríklad podporovala zapaľovanie pneumatík umiestnených na krku obetí - čo bola relatívne častá metóda boja, ktorú používali černosi v boji proti apartheidu, ak podozrievali nejakého černocha z napomáhania belošskej vláde.

Bola tiež uznaná za vinnú z únosu a odsúdená na šesťročné väzenie v súvislosti so zabitím 14-ročného aktivistu Stompieho Seipeiho. Ona sama obvinenia poprela a trest jej po odvolaní zmiernili na pokutu. Neskôr ju tiež obvinili z korupcie a prišla o miesto vo vládnom kabinete.

Politickú kariéru sa jej však napriek tomu podarilo úspešne obnoviť v roku 2009, keď sa na kandidátke strany Africký národný kongres (ANC) vo voľbách prebojovala do parlamentu.