Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia SEKCIA: Zdravie

Ak žena po prvej dávke COVID vakcíny otehotnie, očkovanie môže odložiť

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Odborníčka vysvetlila, že pri podaní druhej dávky treba hlavne dodržať minimálny rozstup medzi dávkami v závislosti od typu vakcíny.

Bratislava 28. mája (TASR) – V prípade, že žena medzi prvou a druhou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 otehotnie, očkovanie môže odložiť na neskôr. Pre TASR to povedala členka výboru Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti (SGPS) Alexandra Krištúfková.

Vysvetlila, že pri podaní druhej dávky treba hlavne dodržať minimálny rozstup medzi dávkami v závislosti od typu vakcíny. „Ak to bude neskôr, to problém nerobí,“ reagovala na otázku TASR. Podľa odporúčaní Royal College of Obstetricians and Gynaecologists sú v takomto prípade tri možnosti.

Prvou je podať druhú dávku v štandardnom intervale. Ďalšou možnosťou je podať ju po ukončenom 12. týždni tehotnosti, teda po ukončení embryogenézy plodu. Rovnako je možnosťou podať druhú dávku vakcíny po pôrode. „Zväčša ženy preferujú tú druhú alebo tretiu možnosť. Tieto možnosti platia pre všetky aktuálne dostupné vakcíny,“ uviedla.

Doplnila, že k riziku trombózy pri vakcíne od spoločnosti AstraZeneca pri tehotenstve sa vyjadrovala aj Slovenská hematologická a transfúziologická spoločnosť. Podľa tej sú postvakcinačné embolické a trombotické príhody (indukovaná imunitná trombotická trombocytopénia, tzv. VITT, pozn. TASR) pri tehotných ženách veľmi zriedkavým syndrómom.

„V súčasnosti nie je známa žiadna predispozícia ani pravdepodobnosť pre vznik VITT. Nepredpokladá sa, že by sa VITT vyskytoval častejšie u ľudí s osobnou alebo rodinnou anamnézou trombózy, u pacientov na antikoagulačnej liečbe alebo u tehotných žien a pri užívaní antikoncepcie, keďže VITT vzniká iným patogenetickým mechanizmom ako bežné typy trombózy pri vrodených alebo získaných trombofilných stavoch,“ odkázala na stanovisko hematologickej spoločnosti.

Krištúfková sa problematike pandémie a tehotnosti venuje od začiatku jej vzniku. Spolupracovala aj pri tvorbe algoritmov gynekologicko-pôrodníckej starostlivosti v čase pandémie.