< sekcia SEKCIA: Zdravie

Ako s deťmi hovoriť o alkohole a aké chyby pri tom nerobiť

Ilustračné foto Foto: AdobeStock

Keď sa dieťa opije, rodičia zo strachu zvyčajne kričia, zakazujú, trestajú. Podľa psychológa Matúša Bakytu treba namiesto toho o svojich obavách s deťmi hovoriť.

Bratislava 19. novembra (OTS) - Takéto rozhovory prispievajú k budovaniu dôveryhodného vzťahu, ktorý rodinu prevedie náročným obdobím puberty detí. A to aj v takej neľahkej téme, akou je alkohol.

Prečo z vášho pohľadu mladí ľudia pijú alkohol?
Môže ísť o prejav rebélie, ktorá k dospievaniu patrí. Mladí ľudia skúšajú „zakázané ovocie“, testujú hranice, alebo chcú zapadnúť do „cool“ partie.Za pitím alkoholu však môže byť aj snaha o únik pred vážnejšími ťažkosťami, s ktorými si dieťa nevie rady – napríklad šikana, nešťastná láska, úzkosti, či depresívne stavy.
Ľudia prirodzene túžia po uvoľnení a pocite spolupatričnosti, a alkohol je k tomu veľmi ľahká a rýchla cesta. Zároveň si však často neuvedomujeme, že je aj veľmi riskantná.

Je to nebezpečné?
Alkohol sám o sebe je toxická látka, najmä u mladistvých a predovšetkým u detí. Aj malé množstvo alkoholu alebo jednorazové opitie sa spôsobuje nezvratné poškodenie mozgu.

Čo môže také jednorazové pitie v nízkom veku spôsobiť?
U mladých ľudí sa mozog ešte vyvíja a alkohol naň pôsobí ako jed. Môže preto poškodiť pamäťové schopnosti, či celkový intelekt.
Okrem toho je dokázaná priama súvislosť medzi alkoholom a rôznymi ochoreniami, či už karcinogénnymi alebo poškodením mozgu ako takým. Ak by sme sa pozreli na dôsledky, ktoré nie sú zdravotné, z online prieskumu spoločnosti MNForce pre iniciatívu ROZUMNE vyplýva, že najčastejšie dôsledky konzumácie alkoholu u mladých ľudí sú zanedbávanie školských povinností, problémy v rodine, duševné problémy, fyzické násilie, úrazy, nechcené tehotenstvo a krádeže. Takže všetko veľmi vážne veci.

Je každý mladý človek ohrozený rovnako?
Nie, veľkú rolu zohráva aj genetika. Je preukázané, že deti ktoré pochádzajú z rodín, v ktorých bol v rodinnej genéze zapísaný alkoholizmus, k nemu majú aj väčšie tendencie.

V skladbe Slovák, ktorú napísal raper Vec sa spieva: „Ja som sa prvýkrát opil až keď som mal desať, lievik osudu ma proste dal do toho vreca.“ Je to slovenská realita, ktorej sa mladí ľudia v úvodzovkách nemôžu vyhnúť?
Vzťah k alkoholu je na Slovensku alebo všeobecnejšie – v strednej, východnej Európe oveľa hlbší ako v západných krajinách. Už spomínaný prieskum ukázal, že 37 percent detí vo veku do 14 rokov vyskúšalo alkohol.
Myslím si, že problém nie je v skutočnosti len v tom, že deti skúšajú niečo nové a neznáme, ale je to aj niečo, čo je žiaľ veľmi spojené s našou kultúrou. Alkohol je v nej zakorenený a je previazaný s mnohými – zväčša radostnými –spoločenskými zvykmi, ale aj bežnými stretnutiami a často sa spája s dospelosťou. Takže deti to samé môžu vnímať ako prechodový rituál.

Hoci je zákonnou hranicou pre konzumáciu alkoholu vek 18 rokov, mnoho mladých na Slovensku ho skúsi skôr. Kedy by ste povedali, že je pre mladého človeka v poriadku prvýkrát ochutnať alkohol.
Viem, že to je asi sci-fi, ale povedal by som, že nikdy. Určite to však súvisí s mentálnou zrelosťou, ktorá môže byť na dostatočnej úrovni v 18 alebo v 20 rokoch, ale niekedy môže prísť aj neskôr. Veď v niektorých krajinách je dovolené alkohol podávať až od 21 rokov. Je to veľmi individuálne.


Foto: psychológ Matúš Bakyta

Niekedy sa aj veľmi malým deťom dáva takpovediac liznúť z pivovej peny. Môže už toto spôsobovať nejaký problém?
Určite áno. Alkohol totiž nie je len škodlivý, ale aj návykový a takto si naň deti budujú návyk od nízkeho veku ako na niečo bežné a prirodzené. Pamätám si príbehy z minulosti, keď rodičia namočili dieťaťu cumeľ do piva, aby napríklad lepšie zaspalo. Práve z tých detí potom často vyrástli alkoholici, lebo mali uspokojenie silno naviazané na alkohol.

Ako by sa rodičia mali rozprávať s deťmi o alkohole a od akého veku?
Začal by som tým, že ako nie. Nemal by tam byť mentorský karhavý tón. Skôr by som odporučil byť otvorený, počúvať a dávať pozor, kedy sa u nich tá téma objaví. Prípadne reagovať na podnety v okolí – napríklad ak na ulici stretnú niekoho, kto je viditeľne pod vplyvom alkoholu, je to priestor na to, ako túto tému otvoriť – a to v útlom veku, v puberte to už nemusí fungovať.
Rodičia niekedy robia chybu, že zákazmi riešia až dôsledky, ale je lepšie im predchádzať – budovaním dôverného vzťahu, vlastnými hodnotami, porozumením.
Za zákazmi je zväčša strach z toho, že je dieťa súčasťou partie, na ktorú nemajú úplne dosah. Napriek obavám by ale mali deťom vytvoriť priestor komunikovať o tejto téme voľne, bez toho, aby boli okamžite karhané alebo trestané.

Ako často o tejto téme s deťmi hovoriť?
Ideálne vždy, keď sa tá téma nejakým spôsobom objaví. Je dôležité, aby v tom vzťahu, a teda aj rozhovore bola dôvera. Nemalo by to byť tak, že keď dieťa dovŕši nejaký vek, ideme sa posadiť a rozprávať. Dieťa by malo od úzkeho veku vedieť, čo alkohol spôsobuje a aké má negatívne vplyvy. Žiaľ, na Slovensku je zrejme vo väčšine rodín nejaký odstrašujúci príklad človeka, ktorý má vážne problémy s alkoholom, takže to môže byť tiež dobrý moment, keď to dieťa začne vnímať.

Môžete uviesť príklad správnej komunikácie?
Keď chce ísť dieťa napríklad von s partiou, o ktorej rodič vie, že tam pravdepodobne bude alkohol, mal by si s dieťaťom pohovoriť a dohodnúť sa. Mali by prebrať, či ho tá skupina napríklad núti piť a nájsť spolu riešenie. Dieťa totiž často čelí dvom protichodným tendenciám. Jedna je zapadnúť do nejakej partie, rebelovať. A druhá je rešpektovať hodnotový rámec rodičov, neprísť domov pod vplyvom alebo jednoducho zachovať sa správne.
Je preto dôležité mať s dieťaťom partnerský vzťah, vedieť, s kým sa stretáva a čo sa tam dá očakávať, namiesto toho, ako robiť len policajta, ktorý u dieťaťa automaticky vyvoláva odpor, rebéliu prípadne zatajovanie.
Rodičia by tiež mali mať na pamäti, že oni sami sú pre dieťa vzorom. Ak dieťa vidí, že je pre rodičov normálne piť a je to súčasť v podstate každého dňa, tak bude ťažko veriť, že alkohol je zlý.


Foto: psychológ Matúš Bakyta

Ako sa cíti rodič keď zistí, že jeho dieťa má problémy s alkoholom?
Väčšina rodičov úplne prirodzene cíti hnev, obavu, úzkosť, pocity zlyhania. V takejto situácii pomáha, keď rodič hovorí, ako sa cíti v dôsledku toho, čo to dieťa robí. Rodičia však zväčša z pocitu strachu na dieťa kričia alebo mu niečo zakážu. Na deti to potom môže pôsobiť tak, že nabudúce radšej nejakým spôsobom zaklamú, nepriznajú sa, prípadne neprídu domov, keď sa opijú. Preto by som odporučil skôr nepotláčať obavy, ale o nich komunikovať.

Tresty nefungujú? Napríklad ľudovo povedané „zaracha“, ktorým by rodič dieťaťu zabránil v stretávaní sa s partiou, ktorú považuje za problémovú?
Ja si myslím že trest by mal byť naozaj posledný krok. Treba mať vopred dohodnuté hranice, aby dieťa rozumelo, že to je jasný dôsledok porušenia pravidiel. Poznám rodičov, ktorých dieťa, keď prišlo opité domov, riešili to s ním najskôr vľúdne, keď sa to zopakovalo, malo nejakú sankciu. Napríklad mu zobrali nejaký predmet a robili mu náhodné testy na alkohol. Bola to súčasť dohody a napriek tomuto postupu majú s dieťaťom dobrý vzťah.

Sú to práve rodičia, kto by mal nastaviť zdravý vzťah dieťaťa k alkoholu?
Myslím si, že áno. Dieťa sa v prvom rade učí tak, že napodobňuje vzory správania, či už počas bežného dňa alebo napríklad na spoločenských udalostiach. Neskôr ho samozrejme formuje aj partia, ale v prvých rokoch sa samozrejme učí od rodičov.

Z prieskumu, ktorý ste spomenuli vyplýva, že deti ponúka alkoholom oveľa častejšie otec ako matka. Je to približne 87 % verzus 13 %. Prečo je to tak?
Vidím tam dva rozmery. Jeden je štatistický. Muži sú tí, ktorí častejšie siahajú po alkohole. Druhý je ten, že na mužov sa spoločnosť stereotypne pozerá ako na tých tvrdších a odvážnejších, a zároveň v našej kultúre, žiaľ, nie je zvykom, aby prejavovali emócie alebo s nimi pracovali. Preto sa často stáva, že alkohol je prvou pomocou pri smútku, vyčerpaní alebo úzkosti, čo je samozrejme nešťastný spôsob. Alkohol tieto stavy dlhodobo práve zhoršuje.

Treba teda synov viesť, v rámci predchádzaniu zvýšenej konzumácie alkoholu, k tomu, aby zdravo pracovali so svojimi emóciami?
Áno. Nehovorím, že sa to netýka aj dievčat, ale chlapci sú tí, ktorí majú pri alkohole skôr tendenciu prekračovať hranice a rebelovať. Rodičia by preto mali podporovať ich talenty a pomáhať im rozvíjať ich, aby alkohol nebol tým, čím sa môžu ukázať alebo vyniknúť v partii.