Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V roku 1880 vo vojenskej nemocnici v Alžírsku prvýkrát zistil, že príčinou malárie môžu byť prvoky.
Autor TASR
Paríž/Bratislava 18. júna (TASR) – Vo štvrtok 18. júna uplynie 170 rokov od narodenia francúzskeho lekára - bakteriológa Charlesa Louisa Alphonse Laverana.
V roku 1880 vo vojenskej nemocnici v Alžírsku prvýkrát zistil, že príčinou malárie môžu byť prvoky. O dvadsaťsedem rokov neskôr (1907) dostal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.
Charles Louis Alphonse Laveran sa narodil 18. júna 1845 v Paríži vo Francúzsku v rodine vojenského lekára. V mladom veku strávil istý čas v Alžírsku, kam rodina sprevádzala otca v službách armádneho zdravotníctva. Základné vzdelanie nadobudol v rodnom Paríži, neskôr sa po vzore otca prihlásil na lekársku fakultu univerzity v Štrasburgu (Public Health School at Strasbourg) vo Francúzsku. V roku 1867 obhájil prácu o regenerácii nervov a získal lekársky diplom.
V období Prusko-francúzskej vojny (1870-1871) bol Ch. L. A. Laveran poslaný do armády ako zdravotný asistent – major. Zúčastnil sa niekoľkých bitiek a po kapitulácii Francúzska sa vrátil do vlasti, kde pôsobil v nemocnici v meste Lille. V roku 1874 bol menovaný predsedom vojenských chorôb a epidémií na škole (École de Val-de-Grâce) v Paríži, predtým túto pozíciu zastával jeho otec.
Po skončení funkčného obdobia odišiel do Alžírska, kde v rokoch 1878 až 1883 vykonával výskumy o ľudských parazitoch malárie, pričom zistil, že jej príčinou môžu byť prvoky. Laveranove výsledky týkajúce sa parazitov malárie boli najskôr prijaté s veľkým skepticizmom, postupne však boli vedcami z iných krajín publikované potvrdzujúce výskumy. V roku 1884 bol Charles Louis Alphonse Laveran menovaný profesorom vojenskej hygieny na École de Val-de-Grâce, o desať rokov neskôr sa stal hlavným lekárom vojenskej nemocnice v Lille a potom riaditeľom zdravotnej služby 11. armádneho zboru v Nantes. Prial si však pokračovať vo svojich vedeckých výskumoch a tak v roku 1896 vstúpil do Pasteurovho inštitútu v Paríži (Pasteur Institute), kde sa na plný úväzok venoval výskumu tropických chorôb.
V roku 1907 Laveranovi udelili Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za jeho cenné objavy o prvokoch ako pôvodcoch chorôb. O rok neskôr založil v Paríži Société de Pathologie Exotique (Laboratórium tropických chorôb), ktorému predsedal 12 rokov. V roku 1893 sa stal členom Francúzskej akadémie vied a v roku 1920 ho zvolili za prezidenta Francúzskej akadémie medicíny (French Academy of Medicine).
Charles Louis Alphonse Laveran zomrel 18. mája 1922 v rodnom Paríži po niekoľkomesačnej chorobe vo veku 76 rokov.
V roku 1880 vo vojenskej nemocnici v Alžírsku prvýkrát zistil, že príčinou malárie môžu byť prvoky. O dvadsaťsedem rokov neskôr (1907) dostal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.
Charles Louis Alphonse Laveran sa narodil 18. júna 1845 v Paríži vo Francúzsku v rodine vojenského lekára. V mladom veku strávil istý čas v Alžírsku, kam rodina sprevádzala otca v službách armádneho zdravotníctva. Základné vzdelanie nadobudol v rodnom Paríži, neskôr sa po vzore otca prihlásil na lekársku fakultu univerzity v Štrasburgu (Public Health School at Strasbourg) vo Francúzsku. V roku 1867 obhájil prácu o regenerácii nervov a získal lekársky diplom.
V období Prusko-francúzskej vojny (1870-1871) bol Ch. L. A. Laveran poslaný do armády ako zdravotný asistent – major. Zúčastnil sa niekoľkých bitiek a po kapitulácii Francúzska sa vrátil do vlasti, kde pôsobil v nemocnici v meste Lille. V roku 1874 bol menovaný predsedom vojenských chorôb a epidémií na škole (École de Val-de-Grâce) v Paríži, predtým túto pozíciu zastával jeho otec.
Po skončení funkčného obdobia odišiel do Alžírska, kde v rokoch 1878 až 1883 vykonával výskumy o ľudských parazitoch malárie, pričom zistil, že jej príčinou môžu byť prvoky. Laveranove výsledky týkajúce sa parazitov malárie boli najskôr prijaté s veľkým skepticizmom, postupne však boli vedcami z iných krajín publikované potvrdzujúce výskumy. V roku 1884 bol Charles Louis Alphonse Laveran menovaný profesorom vojenskej hygieny na École de Val-de-Grâce, o desať rokov neskôr sa stal hlavným lekárom vojenskej nemocnice v Lille a potom riaditeľom zdravotnej služby 11. armádneho zboru v Nantes. Prial si však pokračovať vo svojich vedeckých výskumoch a tak v roku 1896 vstúpil do Pasteurovho inštitútu v Paríži (Pasteur Institute), kde sa na plný úväzok venoval výskumu tropických chorôb.
V roku 1907 Laveranovi udelili Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za jeho cenné objavy o prvokoch ako pôvodcoch chorôb. O rok neskôr založil v Paríži Société de Pathologie Exotique (Laboratórium tropických chorôb), ktorému predsedal 12 rokov. V roku 1893 sa stal členom Francúzskej akadémie vied a v roku 1920 ho zvolili za prezidenta Francúzskej akadémie medicíny (French Academy of Medicine).
Charles Louis Alphonse Laveran zomrel 18. mája 1922 v rodnom Paríži po niekoľkomesačnej chorobe vo veku 76 rokov.
