Ženeva/Bratislava 8. mája (TASR) - Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca si ľudia na celom svete pripomínajú 8. mája. V roku 2013 budú tomuto dňu dominovať podujatia vzťahujúce sa na 150. výročie založenia Hnutia Červeného kríža. Pred 150 rokmi bol schválený prvý moderný medzinárodný nástroj humanitnárneho práva, uviedol Medzinárodný výbor Červeného kríža (International Committee of the Red Cross, ICRC) na svojej stránke.

Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca umožňuje každý rok upriamiť pozornosť svetovej verejnosti na osudy ľudí postihnutých vojnovými konfliktami, rôznymi násilnosťami, ale aj katastrofami rôzneho druhu. Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca umožňuje každý rok upriamiť pozornosť svetovej verejnosti na osudy ľudí postihnutých vojnovými konfliktami, rôznymi násilnosťami, ale aj katastrofami rôzneho druhu.

Tento deň sa slávi ako pripomienka na narodenie Jeana Henryho Dunanta (8. mája 1828), spolutvorcu myšlienky založenia svetovej organizácie - Červeného kríža.

Jean Henry Dunant sa narodil v dobre situovanej rodine v Ženeve. Otec s matkou mu predurčili životnú dráhu bankára a obchodníka. Od detstva mal citlivý prístup k chudobným a chorým ľuďom, často im pomáhal.

Ako obchodný riaditeľ istej obchodnej spoločnosti sa v júni 1859 vybral po obchodné povolenie za francúzskym cisárom, ktorý tiahol do severnej časti Talianska patriacej vtedy Habsburgovcom.

Mladý Švajčiar netušil, čo ho čaká. Pri Solferine sa stretli vojská Napoleona III. a Františka Jozefa. Dunant videl pri severotalianskom mestečku krvácať, trpieť a zomierať vojakov i civilných obyvateľov.

Táto skúsenosť sa podpísala na jeho ďalšom živote - k obchodu sa nebol schopný vrátiť. Začal organizovať pomoc pre ranených a rozhodol sa poskytovať lekársku pomoc trpiacim vo vojnách. Vojnovú udalosť zo severu Talianska popísal v knihe Spomienka na Solferino. Predkladá v nej i návrhy, aby sa podobné udalosti viac neopakovali, sú v nej základy budúcich Ženevských konvencií. Knižka sa stala "kľúčom", ktorý Dunantovi otváral dvere k mocným vtedajšieho sveta.

Hnutie založili v roku 1863

Pre založenie Hnutia Červeného kríža sa stal rozhodujúcim rok 1863. Vo februári vznikla v rámci Ženevskej spoločnosti pre verejné blaho komisia, ktorej úlohou bolo v praxi realizovať Dunantovu výzvu napísanú v knihe Spomienky na Solferino. Komisia sa najskôr nazývala Medzinárodný výbor pomoci raneným, neskôr Medzinárodný výbor Červeného kríža. V dňoch 26. až 29. októbra 1863 sa v Ženeve konala medzinárodná konferencia za účasti predstaviteľov 16 národov. Delegáti prijali 10 rezolúcií a tri odporúčania, čím vlastne položili základy Červeného kríža. Znakom ranených na celom svete sa stal červený kríž v bielom poli.

Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca patrí medzi najväčšie humanitárne organizácie na svete. Pomerne často sa toto hnutie označuje jednoducho "Červený kríž". Medzinárodné hnutie Červeného kríža sa skladá z troch zložiek - Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK, International Committee of the Red Cross, IRCC), z Medzinárodnej Federácie spoločností Červeného kríža a červeného polmesiaca (International Federation of Red Cross and Red Crescent Societies, IFRC/RCS) a Národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (National Red Cross and Red Crescent Societies).

Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca sa riadi siedmimi základnými princípmi, schválenými v roku 1965 vo Viedni na Medzinárodnej konferencii Červeného kríža. Ide o tieto princípy: ľudskosť, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľnosť, jednota a univerzálnosť.

V islamských krajinách Červený polmesiac

Foto: TASR/AP Photo

Znakom Červeného kríža, popri "obrátenej" švajčiarskej zástave, je v islamských krajinách aj Červený polmesiac. Tretí emblém sa začal používať 14. januára 2007 a je ním Červený kryštál na bielom pozadí. Je znakom izraelských humanitárnych pracovníkov organizácie Magen David Adom (MDA). Označenie ich má chrániť v konfliktných oblastiach.

Prvé stopy o činnosti Červeného kríža na území dnešného Slovenska sa viažu s rokom 1881, keď tu vyvíjal úsilie Uhorský Červený kríž. Jedným z najstarších a najaktívnejších bol Spolok Červeného kríža v Banskej Štiavnici.

Novodobejšia história Červeného kríža na Slovensku sa začala písať 1. februára 1919, keď vznikol Československý Červený kríž (ČSČK) ako národná spoločnosť. Prvou predsedníčkou sa stala Alica Masaryková, dcéra prezidenta vtedajšej ČSR Tomáša Garrigua Masaryka. Koncom roku 1919 sa ČSČK stal členom Ligy spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca v Ženeve.

V dňoch 8. a 9. mája 1993 sa vo veľkej zasadacej miestnosti Prešovskej univerzity uskutočnilo rokovanie delegátov Slovenského Červeného kríža (SČK) zo všetkých územných spolkov z celého Slovenska na ustanovujúcom zjazde. Od roku 1993 je SČK nástupníckou organizáciou na území Slovenskej republiky s členstvom od roku 1919 podľa zákona NR SR.