Bratislava 27. júla (OTS) - Len sa nad tým zamyslite – v lone matky sa vyvinie ďalší orgán, vďaka ktorému je dieťa s ňou prepojené, má dostatok potrebných živín a postupne rastie. Áno, placenta dokáže toto všetko a ešte oveľa viac.

Placenta v rôznych kultúrach
Donedávna sa len málo žien v našich končinách zamýšľalo nad tým, čo urobiť s placentou po pôrode. Pritom v rôznych kultúrach sa s ňou, v minulosti alebo aj v súčasnosti, narábalo rôzne. Starí Egypťania napríklad považovali placentu za akéhosi tajného „anjela strážneho“ dieťaťa. Hmongovia v južnej Ázii zasa veria, že je dôležité, aby bola placenta pochovaná doma. Keď totiž zomrú, duša sa vráti na miesto, kde sa narodila a spojí sa so svojou placentou, ktorá zosnulému pomôže cestovať do duchovného sveta za jeho predkami. Zaujímavé je, že Maori na Novom Zélande používajú rovnaké slovo pre placentu aj zem: „Whenua“. No a na indonézskom ostrove Bali je tradíciou uzavrieť placentu do kokosovej škrupiny a zavesiť ju na strom na dedinskom cintoríne. Verí sa, že to ochráni dieťa pred chorobami a nešťastím. Hoci sú niektoré z týchto rituálov poverčivé, úcta, ktorá sa placente preukazuje od dávnych čias, naznačuje, že naši predkovia vedeli, že placenta je viac než len biologický odpad.

Ako je to u nás?

Tu sú dve veci, ktoré je možné po pôrode urobiť s placentou.
1. Spáliť ako biologický odpad
Podľa slovenských zákonov sa placenta považuje za anatomický patologický odpad, ktorý sa následne spaľuje v spaľovni.

„Placenta, ako aj pupočná šnúra sú u nás na základe zákona likvidované ako biologický odpad. Odber a uchovanie placenty na budúce možné liečebné využitie je teda jediná možnosť, ako s placentou naložiť mimo štandardného postupu pôrodnice," potvrdzuje súčasnú situáciu gynekológ MUDr. Robert Hlávek, PhD.

2. Odobrať a uchovať ako zdroj kmeňových buniek
Dnes vieme, že placenta je biologicky cenný materiál, ktorý je zdrojom unikátnych kmeňových buniek. Moderná medicína ich skúma pri liečbe čoraz väčšieho spektra chorôb a pri regenerácií ľudského tela.
Už vyše dve desaťročia je aj na Slovensku možné požiadať o odber takzvaných perinatálnych tkanív. Najskôr to bola pupočníková krv, postupne tkanivo pupočníka a nakoniec aj samotná placenta. Odber vykonáva pôrodník na pôrodnej sále, bezprostredne po pôrode dieťaťa. Niet sa čoho obávať: ide o úplne bezpečný a bezbolestný zákrok pre novorodenca aj pre mamičku.

„Odber je možné vykonať aj pri pôrode cisárskym rezom, keď má rodička epidurálnu, spinálnu alebo celkovú anestéziu. Taktiež pri predčasnom pôrode a dokonca aj vtedy, keď má mamička cukrovku či gestózu," hovorí gynekológ.

Placenta sa odoberá vždy v kombinácii s pupočníkovou krvou a s tkanivom pupočníka. Najskôr sa odoberá pupočníková krv, potom tkanivo pupočníka a nakoniec samotná placenta. Po prestrihnutí pupočníka sa placenta premyje fyziologickým roztokom a vloží do sterilného transportného vrecka, v ktorom sa preváža do spracovateľského laboratória spolu s pupočníkovou krvou a tkanivom pupočníka.

Na rad prichádza náročný proces spracovania placenty. Zamrazených môže byť viacero vakov a kryoskúmaviek vďaka čomu je možné viacnásobné použitie pri liečbe rôznych ochorení nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Spracované tkanivá sa následne zmrazia v prístroji, ktorý je riadený počítačom a uskladnia sa v biologickom kontajneri v parách tekutého dusíka pri teplote -180 °C. Teplota je počas skladovania neustále monitorovaná a pri týchto podmienkach môžu byť skladované niekoľko desiatok až stoviek rokov bez vplyvu na ich kvalitu. Takto uskladnené tkanivá nemajú dobu exspirácie. Preto je ich využitie pri liečbe možné kedykoľvek počas života dieťaťa – v detstve aj v dospelosti.

Prečo sa rozhodnúť pre uchovanie placenty?
Placenta je úžasným zdrojom širokého spektra kmeňových buniek. Spomedzi perinatálnych tkanív obsahuje najviac buniek čo sa týka množstva, ale aj typov.

Bunky placenty, rovnako ako aj pupočníkovej krvi a tkaniva pupočníka nie sú ovplyvnené ochoreniami získanými počas života či životným štýlom človeka, keďže ide o bunky čerstvo narodeného dieťaťa.
„Pupočníková krv sa dnes používa ako zdroj krvotvorných kmeňových buniek pri štandardnej liečbe - transplantácii krvotvorných kmeňových buniek (známejšia možno ako transplantácia kostnej drene). Tá sa využíva napríklad pri onkologických a hematologických ochoreniach, ako sú leukémie, lymfómy, niektoré typy solídnych nádorov a anémie, ale aj na niektoré poruchy imunity či metabolické ochorenia. Ide o niekoľko desiatok (takmer 100) ochorení," vysvetľuje molekulárna genetička a odborná poradkyňa Cord Blood Center MSc. Dominika Valent Raffajová. Placenta tieto bunky obsahuje niekoľkonásobne viac.



„Viaceré štúdie mezenchymálnych kmeňových buniek pochádzajúcich z placenty preukázali porovnateľný, v mnohých prípadoch dokonca lepší, terapeutický potenciál, aký vykazujú tieto bunky pochádzajúce z kostnej drene alebo z pupočnej šnúry,“ vysvetľuje Dr. med. Thoennissen, špecialista na internú medicínu, hematológiu a onkológiu z Mníchova, ktorý sa výskumom kmeňových buniek zaoberá už 15 rokov. „Majú silnejšiu proliferačnú a regeneračnú schopnosť a čo je pozitívne, zároveň s minimálnym rizikom imunitnej reakcie.“

Okrem toho je placenta zdrojom tzv. endoteliálnych progenitorov, ktoré podporujú tvorbu nových krvných ciev. „Výhoda buniek získaných z placenty je, že vďaka ich imunologickej naivite sú oveľa lepšie tolerované v organizme príjemcu. Preto z nej môžu mať prospech aj rodičia či iní príbuzní dieťaťa,“ dodáva molekulárna genetička a odborná poradkyňa Cord Blood Center MSc. Dominika Valent Raffajová.

Okrem toho prebiehajú klinické štúdie, ktoré skúmajú využitie buniek placenty pri ochoreniach ako rakovina prsníka, hrubeho čreva či konečníka, detská mozgová obrna, mŕtvica, poranenia miechy, Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, diabetes, infarkt, Crohnova choroba, artróza, dysfunkcia vaječníkov, vnútromaternicové zrasty a iné.

Foto: Bunky placenty a ich potenciál pri liečbe skúmaný v klinických štúdiách. Zdroj foto: Cord Blood Center