< sekcia SEKCIA: Zdravie

Liečba závislostí býva väčšinou úspešná, aj keď nie vždy

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

O chronickom priebehu, teda bez dosiahnutia dlhšej abstinencie, sa hovorí v prípade približne 28 percent pacientov.

Bratislava 1. marca (TASR) – Liečba závislostí, či už ide o drogy, alkohol alebo patologické hranie, teda gambling, býva vo väčšine prípadov úspešná. Potvrdzovať to majú aj najnovšie výsledky 5. cyklu v rámci dlhodobej štúdie sledovania osudov pacientov liečených od rôznych závislostí. Tie sa zameriavajú na mieru ich abstinencie a zamestnanosti po troch rokoch od vstupu na terapiu.

Sledovaných bolo 391 pacientov, ktorí nastúpili do centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) Bratislava v roku 2013. Z nich bolo 174 pacientov závislých od alkoholu, 150 so závislosťou od drog a 67 od patologického hrania. "Po troch rokoch miera abstinencie u všetkých pacientov 72-percentná. To znamená, že siedmi z desiatich po troch rokoch abstinovali. Miera abstinencie teda pod vplyvom liečby významne stúpla," uviedla vo štvrtok na tlačovej konferencii Zuzana Alexanderčíková z bratislavského centra.



Podobne sa zvýšila aj miera zamestnanosti. Kým pri vstupe bolo nezamestnaných 39 percent pacientov, po troch klesla nezamestnanosť na 11 percent. "Dá sa povedať, že kým pri vstupe do liečby bol každý tretí nezamestnaný, tak po troch rokov nezamestnanosť klesla tak, že jeden z desiatich bol nezamestnaný. Je to taktiež významný rozdiel," doplnila Alexanderčíková.



Zároveň podotýka, že miera liečenia je síce úspešná, ale nie vždy. "Stále existuje časť pacientov, ktorá napriek tomu, že liečbu absolvovala, tak sa problém nevyriešil úplne," priznala. Je však podľa nej predpoklad, že hoci u nich problém ešte úplne nezmizol, jeho rozsah je o čosi menší, resp. ich stav nie je až natoľko závažný ako pri vstupe na liečbu. O chronickom priebehu, teda bez dosiahnutia dlhšej abstinencie, sa hovorí v prípade približne 28 percent pacientov. Okrem toho treba podľa Alexanderčíkovej spomenúť aj fakt, že v sledovanom období zomrelo sedem pacientov, pričom priemerný vek je zväčša pod 40.



Význam takýchto štúdií pozitívne vníma riaditeľ Národného monitorovacieho centra pre drogy Imrich Šteliar. Tie sú podľa neho cenné, hoci nie sú priamym indikátorom úspešnosti liečby. Nesledujú totiž aj iné vplyvy, ako napríklad to, či pacienti absolvovali resocializačný pobyt. "Napriek tomu je to veľmi dôležitý nepriamy indikátor, na základe ktorého sa dá zovšeobecniť, že liečba má význam a je veľmi účinná," skonštatoval Šteliar.

CPLDZ realizuje takúto štúdiu periodicky od roku 1997. Aktuálne sú známe výsledky 5. cyklu, teda piatej sledovanej skupiny pacientov. Výsledky jednotlivých cyklov sú podľa kompetentných zväčša stabilné a potvrdzujú to, že ak pacient nastúpi na liečbu, jeho stav je po čase zväčša viditeľne lepší ako osud tých, ktorí liečbu odmietajú.