Dokument vychádza zo skúseností získaných počas pandémie, ako aj z výsledkov práce na posilňovaní pripravenosti a akcieschopnosti.
Autor TASR
Brusel 30. novembra (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu zverejnila svoju prvú správu o stave pripravenosti v oblasti zdravia. Správa vyzdvihuje pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť v oblasti pripravenosti a schopnosti reakcie od začiatku pandémie ochorenia COVID-19, najmä z hľadiska zdravotníckych protiopatrení, informuje bruselský spravodajca TASR.
Dokument vychádza zo skúseností získaných počas pandémie, ako aj z výsledkov práce na posilňovaní pripravenosti a akcieschopnosti. Identifikuje nové výzvy, ktorým sú orgány verejného zdravotníctva vystavené, a sumarizuje opatrenia, ktoré EK prijme na ich rýchle riešenie.
EK uviedla, že zriadením Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) podnikla dôležité kroky vo všetkých oblastiach vrátane prevencie, výskumu, medzinárodnej spolupráce, akcieschopnosti, investícií a boja proti dezinformáciám.
Na základe troch prioritných zdravotných rizík identifikovaných v júli 2022 (patogény s vysokým pandemickým potenciálom, chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby a napokon riziká antimikrobiálnej rezistencie) sú v správe stanovené kľúčové opatrenia na zlepšenie pripravenosti EÚ v budúcom roku.
Ďalšie kroky sa sústreďujú na štyri osi s konkrétnymi opatreniami na rok 2023.
V oblasti zdravotníckych protiopatrení dôjde k založeniu HERA INVEST s rozpočtom 100 miliónov eur na podporu inovačných a strategických projektov zameraných na vývoj opatrení proti cezhraničným hrozbám pre zdravie.
EK investuje 80 miliónov eur do projektov vakcín druhej generácie proti COVID-19 s úmyslom podporiť ich vývoj a nájsť technológie, ktoré by sa dali využiť aj inak ako len proti tejto chorobe.
HERA vyvinie platformu s informáciami o zdravotníckych opatreniach. Pôjde o nástroj na zhromažďovanie informácií a posudzovanie hrozieb, ktorý lepšie prepojí odhaľovanie zdravotných hrozieb s dostupnosťou a prístupom k zdravotníckym protiopatreniam.
Okrem toho dôjde aj k posilneniu nástroja EU FAB tak, aby dokázal zaručiť, že v čase krízy bude Únia disponovať dostatočnými kapacitami na výrobu vakcín a liekov zachraňujúcich životy. Prístup k zdravotníckym protiopatreniam členským štátom uľahčí aj vypracovanie dynamického nákupného systému.
EÚ chce zároveň zlepšiť medzinárodnú a globálnu spoluprácu. Cieľom je upevňovať a rozširovať strategické partnerstvá EÚ s tretími krajinami.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Dokument vychádza zo skúseností získaných počas pandémie, ako aj z výsledkov práce na posilňovaní pripravenosti a akcieschopnosti. Identifikuje nové výzvy, ktorým sú orgány verejného zdravotníctva vystavené, a sumarizuje opatrenia, ktoré EK prijme na ich rýchle riešenie.
EK uviedla, že zriadením Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) podnikla dôležité kroky vo všetkých oblastiach vrátane prevencie, výskumu, medzinárodnej spolupráce, akcieschopnosti, investícií a boja proti dezinformáciám.
Na základe troch prioritných zdravotných rizík identifikovaných v júli 2022 (patogény s vysokým pandemickým potenciálom, chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby a napokon riziká antimikrobiálnej rezistencie) sú v správe stanovené kľúčové opatrenia na zlepšenie pripravenosti EÚ v budúcom roku.
Ďalšie kroky sa sústreďujú na štyri osi s konkrétnymi opatreniami na rok 2023.
V oblasti zdravotníckych protiopatrení dôjde k založeniu HERA INVEST s rozpočtom 100 miliónov eur na podporu inovačných a strategických projektov zameraných na vývoj opatrení proti cezhraničným hrozbám pre zdravie.
EK investuje 80 miliónov eur do projektov vakcín druhej generácie proti COVID-19 s úmyslom podporiť ich vývoj a nájsť technológie, ktoré by sa dali využiť aj inak ako len proti tejto chorobe.
HERA vyvinie platformu s informáciami o zdravotníckych opatreniach. Pôjde o nástroj na zhromažďovanie informácií a posudzovanie hrozieb, ktorý lepšie prepojí odhaľovanie zdravotných hrozieb s dostupnosťou a prístupom k zdravotníckym protiopatreniam.
Okrem toho dôjde aj k posilneniu nástroja EU FAB tak, aby dokázal zaručiť, že v čase krízy bude Únia disponovať dostatočnými kapacitami na výrobu vakcín a liekov zachraňujúcich životy. Prístup k zdravotníckym protiopatreniam členským štátom uľahčí aj vypracovanie dynamického nákupného systému.
EÚ chce zároveň zlepšiť medzinárodnú a globálnu spoluprácu. Cieľom je upevňovať a rozširovať strategické partnerstvá EÚ s tretími krajinami.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)