Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Odborníci tiež radia, čo robiť, keď človek dostanete infarkt alebo postihne niekoho v jeho okolí.
Autor TASR
Bratislava 29. septembra (TASR) - Infarktu sa dá predísť. Každý by mal zistiť svoje riziko a pracovať na jeho znížení. Tvrdí to Eva Goncalvesová, prednostka Kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Infarkt myokardu sa prejaví bolesťou na hrudi, ktorá je tlaková, zvieravá či pálivá. "Má tendenciu vyžarovať do krku alebo do ľavého ramena, vzácne aj pod bránicu, akoby do žalúdka. Trvá vždy viac ako 20 minút a nie je viazaná na námahu," povedal Martin Studenčan, invazívny kardiológ, podpredseda predstavenstva Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach.
Odborníci tiež radia, čo robiť, keď človek dostanete infarkt alebo postihne niekoho v jeho okolí. "Je potrebné zachovať pokoj, podľa osobnej preferencie by mal pacient sedieť alebo ležať na boku. Ideálna prvá pomoc je paradoxne iba podanie 400 mg Acylpirínu. V prípade typických príznakov je potrebné čo najskôr zavolať záchranku (aj po piatich minútach)," priblížil Studenčan.
Ako povedal, číslo 155 nie je potrebné volať pri každom pichnutí na hrudi. "V prípade typických príznakov určite voľte tento spôsob pred tým, že by ste pacienta viezli do nemocnice na vlastnú päsť. Záchranka by mala podľa EKG stanoviť diagnózu infarktu a čo najskôr pacienta dopraviť do špecializačnej nemocnice – kardiocentra. Tu naozaj ide o minúty," povedal Studenčan. Iba v špecializačnom kardiocentre je možné pacientovi poskytnúť tzv. primárnu koronárnu angioplastiku, čo je najmodernejšia forma liečby infarktu na svete.
Podľa slov odborníka je v prvých minútach a hodinách infarktu pacient ohrozený najmä malígnou arytmiou, teda zástavou srdca. Vtedy ho môže zachrániť jedine človek, ktorý je v jeho blízkosti a dokáže zabezpečiť kardiopulmonálnu resuscitáciu. V posledných rokoch sa hovorí aj o tzv. samoresuscitácii. "Ak človek cíti, že stráca vedomie (to niekedy býva niekoľko sekúnd v úvode malígnej arytmie), môže začať cielene kašľať. Takýmto podráždením vágového nervového systému sa niekedy podarí zrušiť prichádzajúcu arytmiu," priblížil Studenčan.
Slovenské kardiocentrá sú významné v akútnej starostlivosti po infarkte myokardu. Podľa odborníkov však zlyhávame v posthospitalizačnej starostlivosti, najmä na ochote pacientov užívať ďalej lieky a zotrvať na liečbe dlhodobo. Aj preto počas štvrtkového Svetového dňa srdca Slovenská nadácia srdca pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti v spolupráci s pacientskou organizáciou Únia pre zdravšie srdce spustili kampaň "Nečakaný útok, ktorý nám môže zobrať život". Cieľom kampane je najmä edukácia ľudí smerom k prevencii pred prvým alebo opakovaným infarktom.
Infarkt myokardu sa prejaví bolesťou na hrudi, ktorá je tlaková, zvieravá či pálivá. "Má tendenciu vyžarovať do krku alebo do ľavého ramena, vzácne aj pod bránicu, akoby do žalúdka. Trvá vždy viac ako 20 minút a nie je viazaná na námahu," povedal Martin Studenčan, invazívny kardiológ, podpredseda predstavenstva Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach.
Odborníci tiež radia, čo robiť, keď človek dostanete infarkt alebo postihne niekoho v jeho okolí. "Je potrebné zachovať pokoj, podľa osobnej preferencie by mal pacient sedieť alebo ležať na boku. Ideálna prvá pomoc je paradoxne iba podanie 400 mg Acylpirínu. V prípade typických príznakov je potrebné čo najskôr zavolať záchranku (aj po piatich minútach)," priblížil Studenčan.
Ako povedal, číslo 155 nie je potrebné volať pri každom pichnutí na hrudi. "V prípade typických príznakov určite voľte tento spôsob pred tým, že by ste pacienta viezli do nemocnice na vlastnú päsť. Záchranka by mala podľa EKG stanoviť diagnózu infarktu a čo najskôr pacienta dopraviť do špecializačnej nemocnice – kardiocentra. Tu naozaj ide o minúty," povedal Studenčan. Iba v špecializačnom kardiocentre je možné pacientovi poskytnúť tzv. primárnu koronárnu angioplastiku, čo je najmodernejšia forma liečby infarktu na svete.
Podľa slov odborníka je v prvých minútach a hodinách infarktu pacient ohrozený najmä malígnou arytmiou, teda zástavou srdca. Vtedy ho môže zachrániť jedine človek, ktorý je v jeho blízkosti a dokáže zabezpečiť kardiopulmonálnu resuscitáciu. V posledných rokoch sa hovorí aj o tzv. samoresuscitácii. "Ak človek cíti, že stráca vedomie (to niekedy býva niekoľko sekúnd v úvode malígnej arytmie), môže začať cielene kašľať. Takýmto podráždením vágového nervového systému sa niekedy podarí zrušiť prichádzajúcu arytmiu," priblížil Studenčan.
Slovenské kardiocentrá sú významné v akútnej starostlivosti po infarkte myokardu. Podľa odborníkov však zlyhávame v posthospitalizačnej starostlivosti, najmä na ochote pacientov užívať ďalej lieky a zotrvať na liečbe dlhodobo. Aj preto počas štvrtkového Svetového dňa srdca Slovenská nadácia srdca pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti v spolupráci s pacientskou organizáciou Únia pre zdravšie srdce spustili kampaň "Nečakaný útok, ktorý nám môže zobrať život". Cieľom kampane je najmä edukácia ľudí smerom k prevencii pred prvým alebo opakovaným infarktom.
