Bratislava 21. septembra (TASR) – Šesť až osem infekcií počas školského roka môže byť u škôlkarov a školopovinných detí ešte v norme. Viac ako ich počet treba sledovať celkový priebeh ochorenia. V relácii TASR TV Zdravie to konštatovala farmaceutka najväčšej siete lekární na Slovensku Lucia Havlíková.

„Spozornieť by sme mali, keď sú tam nejaké závažné komplikácie, zápaly pľúc, pneumónie, keď dieťa zrazu užíva strašne veľa antibiotík v jednom školskom roku. Keď pretrvávajú vysoké horúčky, časté návštevy lekára, vtedy to vie byť problém už pri dvoch až troch infekciách,“ vysvetlila.



Častejšia chorobnosť po letných prázdninách automaticky podľa farmaceutky neznamená, že má dieťa oslabenú imunitu. „V letných mesiacoch sú deti v menších kolektívoch, viac času trávia vonku. Naopak, keď nastúpia do školy, sú v jednej uzatvorenej miestnosti väčšinu dňa s ďalšími, povedzme, dvadsiatimi škôlkarmi alebo spolužiakmi,“ priblížila s tým, že práve to je ideálny čas pre vírusy a baktérie, aby sa dostali do detského organizmu. „Tým pádom sú deti náchylnejšie na vznik respiračných ochorení,“ dodala.

Infekcie sa podľa nej v kolektíve rýchlo šíria aj preto, že si deti medzi sebou požičiavajú rôzne predmety, či už hračky v materských školách, alebo perá, ceruzky, pastelky.

Rovnaký vírus môže mať podľa farmaceutky u každého dieťaťa iný priebeh. „Škôlkari sú častejšie chorí ako školáci,“ zhodnotila Havlíková. Ako vysvetlila, staršie deti už s rôznymi vírusmi prišli do kontaktu a funguje u nich imunologická pamäť.

Na podporu imunity odborníčka odporučila pestrú a vyváženú stravu, dostatok spánku, pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu.

Pokiaľ sa rodičia rozhodnú podporiť detskú imunitu aj vitamínmi, treba to konzultovať s lekárom alebo lekárnikom. „Dieťa nie je malý dospelý. Rodičia by nemali automaticky rozdeliť dávku určenú pre dospelého,“ upozornila. Dávkovanie podľa nej závisí od hmotnosti a zdravotného stavu dieťaťa.

Podľa Havlíkovej sú vhodnejšie prípravky, ktoré obsahujú jednotlivé vitamíny, či už C, D, alebo zinok. „Pri multivitamínoch môže byť problém nielen množstvo rôznych látok v jednej dávke, ale aj ich vzájomné ovplyvňovanie pri vstrebávaní,“ zhodnotila.

Detská imunita sa podľa odborníčky vyvíja a má vysokú schopnosť regenerácie. „Deti, ktoré boli v škôlke stále choré, sú na základnej škole choré oveľa menej a keď idú na strednú školu sú choré môžno raz, dvakrát za rok,“ konštatovala.



Na druhej strane upozornila, že na imunitu môžu negatívne pôsobiť viaceré okolnosti, napríklad chronické ochorenia, obezita, nedostatok spánku, dlhodobý stres alebo pobyt dieťaťa v zafajčenom prostredí. „Pri vážnejšom oslabení imunity je potrebná starostlivosť imunoalergológa alebo iného špecialistu,“ zdôraznila.

V súvislosti s imunitou farmaceutka upozornila, že výraznú úlohu s jej fungovaním zohráva aj črevný mikrobióm. „V podstate 70 až 80 percent našich imunitných buniek sa nachádza v črevách,“ vysvetlila. „O mikrobióm sa treba starať, treba si ho pestovať aj pomocou rôznych výživových doplnkov, ako sú napríklad probiotiká, aby naše imunitné bunky v črevách správne fungovali,“ uzavrela.