Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa prieskumu z decembra minulého roka organizovaní pacienti sa nielen informujú o novinkách v zdravotnej starostlivosti, ale aj aktívne prispievajú svojimi návrhmi do legislatívneho procesu.
Autor TASR
Piešťany 22. marca (TASR) – Aktivizácia pacientskeho hnutia na Slovensku a vytvorenie jednotnej pacientskej agendy je cieľom 3. konferencie pacientskych organizácií, ktorá sa oddnes koná v Piešťanoch. Organizuje ju občianske združenie (OZ) Slovenský pacient a zúčastňuje sa na nej viac ako 100 zástupcov niekoľkých desiatok pacientskych združení.
Konferenciu otvoril workshop s výkonnou riaditeľkou Európskeho pacientskeho fóra (EPF) Nicole Bedlington. "Teší nás, že tento rok má podujatie medzinárodný charakter," povedal pre TASR predseda Správnej rady OZ Slovenský pacient Vladimír Halász. Zástupkyňa EPF priniesla na Slovensko informácie o postavení pacientov a ich organizácií v iných európskych krajinách. Podľa Halásza sa ukázalo, že tam, kde budujú demokraciu dlhšie ako na Slovensku, sú aj pacienti informovanejší, zároveň aj náročnejší, zjednotenejší a pacientsky hlas je silnejší. Vytvára sa väčší dopyt po odpovediach politických predstaviteľov a zástupcov inštitúcií. "To je dôležité aj pre Slovensko, aby boli pacientske organizácie združené, aby mal ich hlas väčšiu váhu," dodal Halász.
Podľa prieskumu OZ Slovenský pacient z decembra minulého roka, ktorý sa uskutočnil medzi zástupcami pacientskych organizácií, organizovaní pacienti sa nielen informujú o novinkách v zdravotnej starostlivosti (až 74 percent z prieskumu), ale aj aktívne prispievajú svojimi návrhmi do legislatívneho procesu (vyše polovica z nich). Pacienti dokážu podávať fundované návrhy vďaka osobným skúsenostiam, ale tiež preto, že v týchto organizáciách je mnoho lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Až 65 percent slovenských pacientskych združení má medzi lídrami lekára, pričom 27 percent z nich má patronát iného zdravotníckeho pracovníka.
Napriek tomu, že pacienti sú pripravení viesť konštruktívny a profesionálny dialóg, ich postavenie v rámci utvárania zdravotníckej politiky tomu nenasvedčuje. Súčasný prístup k otázkam zdravia je taký, že zdrojom všetkých informácií je lekár, rozhodujúcim faktorom je systém zdravotnej starostlivosti a pacient má byť pasívnym prijímateľom. Druhým extrémom je pacient - samoliečiteľ. Prax odhaľuje, že oba tieto modely sú nesprávne a najmä finančne neúnosné. Skúsenosti zo zahraničia totiž potvrdzujú, že informovaný pacient má spravidla väčšiu motiváciu aktívne pristupovať k riešeniu svojej celkovej životnej situácie.
Podľa Halásza je problémom aj to, že pacienti na Slovensku nemajú svoje zastúpenie v rozhodovacích a kontrolných procesoch, napríklad v kategorizačnej komisii pre lieky, kde sa rozhoduje o výške doplatkov práve pre tých, ktorí sa pre ochorenia dostávajú často do hmotnej núdze.
Na konferencii dnes a v sobotu 23. marca odznejú prednášky na témy Čo prinesie projekt jednej zdravotnej poisťovne, Zabezpečenie finančných a ľudských zdrojov pacientskej organizácie, Je pobyt v nemocnici bezpečný?, Vzdelaný a náročný pacient ako iniciátor zmien v zdravotníctve a ďalšie. Súčasťou sú aj tri workshopy. V závere konferencie sa očakáva schválenie otvoreného listu Spoločná agenda pacientskych organizácií na roku 2013-2014.
Konferenciu otvoril workshop s výkonnou riaditeľkou Európskeho pacientskeho fóra (EPF) Nicole Bedlington. "Teší nás, že tento rok má podujatie medzinárodný charakter," povedal pre TASR predseda Správnej rady OZ Slovenský pacient Vladimír Halász. Zástupkyňa EPF priniesla na Slovensko informácie o postavení pacientov a ich organizácií v iných európskych krajinách. Podľa Halásza sa ukázalo, že tam, kde budujú demokraciu dlhšie ako na Slovensku, sú aj pacienti informovanejší, zároveň aj náročnejší, zjednotenejší a pacientsky hlas je silnejší. Vytvára sa väčší dopyt po odpovediach politických predstaviteľov a zástupcov inštitúcií. "To je dôležité aj pre Slovensko, aby boli pacientske organizácie združené, aby mal ich hlas väčšiu váhu," dodal Halász.
Podľa prieskumu OZ Slovenský pacient z decembra minulého roka, ktorý sa uskutočnil medzi zástupcami pacientskych organizácií, organizovaní pacienti sa nielen informujú o novinkách v zdravotnej starostlivosti (až 74 percent z prieskumu), ale aj aktívne prispievajú svojimi návrhmi do legislatívneho procesu (vyše polovica z nich). Pacienti dokážu podávať fundované návrhy vďaka osobným skúsenostiam, ale tiež preto, že v týchto organizáciách je mnoho lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Až 65 percent slovenských pacientskych združení má medzi lídrami lekára, pričom 27 percent z nich má patronát iného zdravotníckeho pracovníka.
Napriek tomu, že pacienti sú pripravení viesť konštruktívny a profesionálny dialóg, ich postavenie v rámci utvárania zdravotníckej politiky tomu nenasvedčuje. Súčasný prístup k otázkam zdravia je taký, že zdrojom všetkých informácií je lekár, rozhodujúcim faktorom je systém zdravotnej starostlivosti a pacient má byť pasívnym prijímateľom. Druhým extrémom je pacient - samoliečiteľ. Prax odhaľuje, že oba tieto modely sú nesprávne a najmä finančne neúnosné. Skúsenosti zo zahraničia totiž potvrdzujú, že informovaný pacient má spravidla väčšiu motiváciu aktívne pristupovať k riešeniu svojej celkovej životnej situácie.
Podľa Halásza je problémom aj to, že pacienti na Slovensku nemajú svoje zastúpenie v rozhodovacích a kontrolných procesoch, napríklad v kategorizačnej komisii pre lieky, kde sa rozhoduje o výške doplatkov práve pre tých, ktorí sa pre ochorenia dostávajú často do hmotnej núdze.
Na konferencii dnes a v sobotu 23. marca odznejú prednášky na témy Čo prinesie projekt jednej zdravotnej poisťovne, Zabezpečenie finančných a ľudských zdrojov pacientskej organizácie, Je pobyt v nemocnici bezpečný?, Vzdelaný a náročný pacient ako iniciátor zmien v zdravotníctve a ďalšie. Súčasťou sú aj tri workshopy. V závere konferencie sa očakáva schválenie otvoreného listu Spoločná agenda pacientskych organizácií na roku 2013-2014.
