Bratislava 20. októbra (TASR) – Slovenským pacientom s diagnózou skleróza multiplex (SM) chýba dostatok lekárov - špecialistov a odborné centrá liečby. Slovensko pritom patrí medzi krajiny s pomerne vysokým výskytom ochorenia, diagnózu má približne 8000 ľudí. Na tlačovej konferencii na to pri príležitosti svetového dňa tohto ochorenia poukázal Slovenský zväz sclerosis multiplex.

Predsedníčka Sekcie sclerosis multiplex Slovenskej neurologickej spoločnosti Jarmila Szilasiová vysvetlila, že nejde o typicky dedičné ochorenie. Zvyčajne sa rozvinie v mladom dospelom veku z plného zdravia. Ochorenie sa obyčajne začína medzi 18. až 40. rokom života, postihuje viac ženy.

"Presná príčina ochorenia nie je stále známa, predpokladá sa, že v určitom momente sa spustí zápalový proces, v ktorom majú dôležitú úlohu bunky imunitného systému. Tieto útočia a poškodzujú telu vlastné štruktúry v mozgu a mieche," komentovala s tým, že u každého jedinca ide o súhru viacerých faktorov, ktoré sa podieľajú na vzniku ochorenia, ako sú ženské pohlavie, rasové faktory, určité genetické predispozície na imunitné ochorenia, vplyvy vonkajšieho prostredia, hlavne častejšie vírusové infekcie, príliš slaná strava, obezita, fajčenie, nedostatok slnka a vitamínov.

"Ukazuje sa, že vážnym problémom pre pacientov je skrytá nedostupnosť liečby a liekov. Tá sa ukazuje vtedy, keď napriek dostupnosti modernej liečby na papieri, plne hradené lieky v kategorizačnom zozname, sa nevedia indikovaní pacienti k tejto liečbe dostať. Príčin je veľa a môžu sa líšiť u pacientov s rôznymi diagnózami. Jednými z takýchto bariér môžu byť napríklad nedostatok lekárov – špecialistov a odborných centier liečby. Táto poddimenzovanosť spôsobuje predĺženie diagnostiky ochorenia, začiatku liečby, a následne aj komplikácie s liečbou samotnou," uviedol viceprezident Asociácie na ochranu práv pacientov SR Dominik Tomek.

Prezidentka pacientskej organizácie Slovenský zväz sclerosis multiplex Jarmila Fajnorová doplnila, že ak lekár ordinuje dve hodiny a v ambulancii čaká dvadsať pacientov, tak pre pacienta často nie je priestor opýtať sa lekára na všetky problémy, s ktorými sa pri chorobe stretáva. Ak by však boli posilnené odborné SM centrá a neurológovia by v nich ordinovali počas celej svojej pracovnej doby, tak by podľa Fajnorovej bolo na pacientove otázky viac času.

Ďalšími bariérami sú aj dlhé a komplikované atestácie lekárov, obsiahla administratíva a schvaľovanie protokolov. Geografická bariéra sa vyskytuje u časti pacientov, ktorí žijú v odľahlých alebo zdravotnícky nedostatočne zabezpečených oblastiach. Rovnako sem patrí aj komplikovaný vstup nových liečiv.