Bratislava 30. mája (Teraz.sk) - Osem z desiatich ľudí na Slovensku deklaruje, že už zažilo duševnú nepohodu. Toto číslo priniesol najnovší prieskum platformy Hedepy, ktorý realizovala výskumná agentúra MN Force. Ľudí, ktorí s takýmto stavom bojujú, si však často nevšimneme z jednoduchého dôvodu – oni sami veľmi nestoja o to, aby ostatní ich problém videli. „Tvárime sa, že všetko zvládame, hoci vnútorne bojujeme s tlakom, ktorý sa postupne stáva neúnosným. Duševné ťažkosti tak zostávajú naším najväčším kolektívnym tajomstvom – obrovským „slonom v miestnosti“, ktorého všetci vidia, ale nikto o ňom nechce začať hovoriť,“ povedal CEO spoločnosti Hedepy Lukáš Krčil.

Psychické problémy riešime radšej sami či s blízkymi, pomoc odborníkov však už prestáva byť tabu

Podľa výsledkov prieskumu, sa pri kríze nespoliehame na odborníkov. Dáta ukazujú, že najčastejšou reakciou je pokus zvládnuť náročné obdobie po svojom. Viac ako polovica z opýtaných, 56,1 %, rieši svoje psychické problémy výhradne sama. Ak už hľadáme oporu, obraciame sa na najbližších. Rozhovor s partnerom, rodinou alebo priateľmi pomohol 46,2 % respondentov. Profesionálnu pomoc psychológa či psychiatra v týchto situáciách vyhľadalo len 19,4 %. Podľa psychologičky Andrey Fejovej za týmto prístupom stojí dlhoročná stigma. Ako uviedla, sme nastavení tak, že problémy si máme riešiť doma, nevyťahovať ich na verejnosti a ideálne ich zvládnuť sami. „S tým súvisí strach z toho, ako nás bude vnímať okolie, či nebudeme pôsobiť slabo, neschopne alebo „pokazene“,“ konštatovala. Psychologička potvrdila, že vo svojej praxi často vidí obavu zo súdenia, hodnotenia a silný pocit osobného zlyhania, ktorý ľudia prežívajú, keď si majú priznať, že to sami nezvládajú. Dnes sa na odbornú pomoc podľa spomínaného prieskumu obracia takmer každý piaty Slovák. Pre porovnanie, v pandemickom roku 2021 to bolo len 7,1 percent.

Foto: Teraz.sk/Viktória Gazdíková

Čo nás reálne trápi?

Prieskum tiež ukázal, že izolácia počas pandémie COVID-19 zdvihla podiel ľudí s príznakmi úzkosti z 23 % na 30 %, depresívne pocity kvôli vojne na Ukrajine zasiahli takmer každého tretieho dospelého. Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií medziročne stúpol počet vyšetrených o viac ako desatinu na 417 530 ľudí. Podľa prieskumu zasahujú vonkajšie tlaky do osobného života mnohých ľudí. Viac ako 31% respondentov uviedlo, že ich najviac trápia rodinné nezhody. V tesnom závese nasleduje zdravie alebo zdravie blízkych (30,9%), ale aj finančné a existenčné starosti, ktoré ako hlavný zdroj nepohody uvádza 27,9 % ľudí. Podľa platformy sa práve duševná nepohoda môže ľahko stať obrazným „slonom v miestnosti“. „Slon je výrazný symbol, ale téma, na ktorú upozorňuje, býva často neviditeľná. Duševné ťažkosti na človeku nemusia byť vidieť, no môžu mu výrazne zasahovať do života. Chceli sme preto vytvoriť obraz, ktorý ľudí zastaví a zároveň jednoducho pomenúva realitu, ktorú mnohí poznajú,“ dopĺňa CEO spoločnosti Hedepy Lukáš Krčil.

Strach a ceny sedení tlačia Slovákov k AI. Psychologička v tom vidí potenciál, ale aj háčik

Okrem strachu z odsúdenia odrádza Slovákov od terapie aj pocit, že ich problémy nie sú dosť vážne, či vysoká cena sedení. Tieto bariéry podľa výsledkov prieskumu čoraz častejšie tlačia ľudí k alternatívam, kde hlavnú rolu preberajú moderné technológie, najmä pri generácii Z. Až 24 % Slovákov už využilo AI na tému duševného zdravia, pričom u mladých do 29 rokov toto číslo stúpa až na 46 %. Technológia pre nich predstavuje lacnejšiu, rýchlejšiu a dostupnejšiu cestu. Až 41 % mladých si ju vie predstaviť ako dlhodobý doplnok starostlivosti. Psychologička Fejová v tomto trende nevidí problém a chatbotov vníma ako dobrý „rozhodujúci prvok“, ktorý dokáže človeka nakopnúť a nasmerovať k reálnemu odborníkovi. Upozorňuje však na dôležitosť kritického myslenia. „Umelá inteligencia nerozmýšľa emočne, takže situáciu môže zľahčovať alebo naopak zveličovať, čo človeka v kríze môže viesť k nepremysleným rozhodnutiam,“ uzavrela.