FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
V relácii TASR TV Zdravie diskutuje Lucia Illanitzová s prednostkou Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie NÚDCH Zuzanou Rennerovou.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 14. decembra (TASR) – Alergická astma sa vyliečiť nedá, cieľom pri liečení je dosiahnuť remisiu, teda aby bol pacient bez príznakov. V relácii TASR TV Zdravie to konštatovala prednostka Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) Zuznana Rennerová.
„Mnohé deti sa dostanú do obdobia, že liečbu nepotrebujú a nemajú žiadne prejavy astmy. Ale dopredu nevieme povedať, u ktorých detí to vieme dosiahnuť a ktoré si budú vyžadovať celoživotnú liečbu,“ spresnila.
Jedným z faktorov vzniku alergickej astmy je genetika. „Ak je rodič astmatik, to riziko je vyššie,“ upozornila lekárka. „Ak malo dieťa v prvom roku života nejaké alergické prejavy, napríklad atopický ekzém, tak pravdepodobnosť, že bude mať astmu je tiež vyššia,“ spresnila.
Pozrite si diskusiu so Z. Rennerovou v televíznom formáte
Ako dodala, predpokladom vzniku astmy u dieťaťa je aj pískanie v prieduškách počas respiračných infekcií v prvých rokoch života a tiež ak má pacient potvrdenú alergiu na inhalačné alergény.
Odborníčka upozornila, že ak sa alergia, v zmysle alergickej nádchy začne prejavovať, veľmi dôležité je identifikovať alergén a nastaviť alergénovú imunoterapiu. „Je to liečba, pri ktorej sa ten alergén podáva v malom množstve, aby si naň organizmus zvykol a nevyvolal výraznejšiu reakciu,“ vysvetlila.
Pokiaľ pacient dobre odpovedá na bežnú liečbu inhalačnými kortikoidmi, môže alergickú astmu sledovať aj alergológ. Pneumologické vyšetrenie je podľa Rennerovej potrebné, ak liečba nepostačuje. „Vtedy potrebujeme pátrať, či pacient nemá vážnejšie pľúcne postihnutie,“ dodala s tým, že ťažké prípady astmy, ktoré vyžadujú biologickú liečbu, liečia na pneumologických pracoviskách.
Vypočujte si rozhovor so Z. Rennerovou vo forme PODCASTU
Alergické pľúcne ochorenie sa od bežnej virózy líši tým, že sa opakuje. Lekárka upozornila, že rodičia sa často aj pri bežných virózach snažia uponáhľať liečenie. „Často je problémom nadužívanie rôznych sirupov na potlačenie kašľa, zriedenie hlienov, ale treba si uvedomiť, že kašeľ je obranným mechanizmom, ktorý má očisťovaciu schopnosť,“ spresnila.
Deťom do dvoch rokov by sa podľa nej takéto lieky ani nemali dávať. „Pristupujeme k tomu len vtedy, keď je kašeľ úporný, obmedzujúci a zaťažujúci, nemalo by sa to robiť paušálne,“ konštatovala Rennerová.
V tejto súvislosti upozornila aj na opačné sa správanie rodičov, ktorí zvyknú dlhodobú liečbu chronických respiračných ochorení svojich detí vysadiť. „Majú takú „kortikofóbiu“, a neuvedomujú si, že keď sa dieťa stretne s infekciou, môže dôjsť k horšiemu priebehu ochorenia,“ uzavrela lekárka.
„Mnohé deti sa dostanú do obdobia, že liečbu nepotrebujú a nemajú žiadne prejavy astmy. Ale dopredu nevieme povedať, u ktorých detí to vieme dosiahnuť a ktoré si budú vyžadovať celoživotnú liečbu,“ spresnila.
Jedným z faktorov vzniku alergickej astmy je genetika. „Ak je rodič astmatik, to riziko je vyššie,“ upozornila lekárka. „Ak malo dieťa v prvom roku života nejaké alergické prejavy, napríklad atopický ekzém, tak pravdepodobnosť, že bude mať astmu je tiež vyššia,“ spresnila.
Pozrite si diskusiu so Z. Rennerovou v televíznom formáte
Ako dodala, predpokladom vzniku astmy u dieťaťa je aj pískanie v prieduškách počas respiračných infekcií v prvých rokoch života a tiež ak má pacient potvrdenú alergiu na inhalačné alergény.
Odborníčka upozornila, že ak sa alergia, v zmysle alergickej nádchy začne prejavovať, veľmi dôležité je identifikovať alergén a nastaviť alergénovú imunoterapiu. „Je to liečba, pri ktorej sa ten alergén podáva v malom množstve, aby si naň organizmus zvykol a nevyvolal výraznejšiu reakciu,“ vysvetlila.
Prečítajte si aj: RENNEROVÁ: Fajčenie počas tehotenstva zhoršuje deťom pľúcne funkcie
Pokiaľ pacient dobre odpovedá na bežnú liečbu inhalačnými kortikoidmi, môže alergickú astmu sledovať aj alergológ. Pneumologické vyšetrenie je podľa Rennerovej potrebné, ak liečba nepostačuje. „Vtedy potrebujeme pátrať, či pacient nemá vážnejšie pľúcne postihnutie,“ dodala s tým, že ťažké prípady astmy, ktoré vyžadujú biologickú liečbu, liečia na pneumologických pracoviskách.
Vypočujte si rozhovor so Z. Rennerovou vo forme PODCASTU
Alergické pľúcne ochorenie sa od bežnej virózy líši tým, že sa opakuje. Lekárka upozornila, že rodičia sa často aj pri bežných virózach snažia uponáhľať liečenie. „Často je problémom nadužívanie rôznych sirupov na potlačenie kašľa, zriedenie hlienov, ale treba si uvedomiť, že kašeľ je obranným mechanizmom, ktorý má očisťovaciu schopnosť,“ spresnila.
Deťom do dvoch rokov by sa podľa nej takéto lieky ani nemali dávať. „Pristupujeme k tomu len vtedy, keď je kašeľ úporný, obmedzujúci a zaťažujúci, nemalo by sa to robiť paušálne,“ konštatovala Rennerová.
V tejto súvislosti upozornila aj na opačné sa správanie rodičov, ktorí zvyknú dlhodobú liečbu chronických respiračných ochorení svojich detí vysadiť. „Majú takú „kortikofóbiu“, a neuvedomujú si, že keď sa dieťa stretne s infekciou, môže dôjsť k horšiemu priebehu ochorenia,“ uzavrela lekárka.
