< sekcia SEKCIA: Zdravie

SAV: Kvôli novému koronavírusu Slováci viac vnímajú dôležitosť vedy

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Výskum zachytil situáciu na začiatku koronakrízy.

Bratislava 7. mája (TASR) - Odborníci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) sa v roku 2017 pozreli na to, ako sú na tom Slováci s vedeckou gramotnosťou. V období začínajúcej koronakrízy urobili nový prieskum a namerané hodnoty porovnávali s údajmi spred troch rokov. Zo zistení vyplýva, že nový koronavírus pozitívne zmenil vnímanie vedy v spoločnosti. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.

V predchádzajúcom zisťovaní sa ukázalo, že až 32,5 percenta ľudí sa nachádzalo v skupine s najnižšou dôverou voči vede, kým tých, čo majú najpozitívnejšie postoje k vede, bolo len 7,7 percenta. "Spolu až dve tretiny ľudí (68,9 percenta) mali skôr antivedecké postoje. Dnes vidíme, že už len 25,1 percenta patrí do kategórie s najnižšou dôverou voči vede a ešte oveľa viac stúplo percento ľudí v kategórii s najvyššou dôverou voči vede na 16,8 percenta," porovnala výsledky Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Vedecká gramotnosť má tri zložky. Jednou sú samotné vedomosti, poznatky o vede, druhou je schopnosť na základe poznatkov vyvodzovať závery a vyhodnocovať dôkazy a treťou zložkou je pochopenie toho, ako veda funguje, čo sa odráža aj v postojoch voči vede. V porovnaní s rokom 2017 dokázali teraz ľudia odpovedať v priemere o pol boda lepšie na otázky týkajúce sa všeobecného vedeckého rozhľadu.

Pri dôkladnejšej analýze sa ukázalo, že nárast v skutočnosti nastal len vďaka jednej otázke – "Antibiotiká zabíjajú vírusy aj baktérie." "V porovnaní so 46 percentami ľudí, ktorí na ňu odpovedali správne v roku 2017, aktuálne na ňu správne odpovedalo až 75 percent ľudí. Zdá sa teda, že súčasná situácia pomohla ľuďom pochopiť rozdiel medzi vírusovými a bakteriálnymi ochoreniami. Na druhej strane, ako vidno aj z našich dát, viac poznatkov nejde nevyhnutne ruka v ruke s väčšou schopnosťou kriticky interpretovať vedecké dôkazy," povedala Jana Bašnáková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Výskum zachytil situáciu na začiatku koronakrízy. "Oveľa dôležitejšie bude, aby sa tento trend udržal. Netreba zabúdať aj na to, že dve tretiny ľudí majú stále skôr podozrievavý postoj k vede ako spoľahlivému nástroju na získavanie poznania a keď si majú vybrať medzi zdravým sedliackym rozumom a tým, čo hovorí veda, priklonia sa skôr k svojej intuícii," uzavrela Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.