< sekcia SEKCIA: Zdravie

Slovenskí vedci hľadajú vakcínu proti kliešťom

Ilustračné foto Foto: TASR

Vedci porovnávajú kliešte, ktoré infikuje vírus encefalitídy a tie, ktoré vírus nemajú.


Bratislava 16. augusta (TASR) - Súčasťou tímu, ktorý chce objaviť vakcínu proti kliešťom, sú aj slovenskí vedci. V rámci medzinárodného projektu ANTIDotE sa odborníci snažia nájsť vakcínu brániacu prenosu patogénov, ktoré prenášajú kliešte. Organizmus by tak bol chránený pred kliešťovou encefalitídou, boréliou či babéziou.

Keď sa kliešť prisaje, pomocou látok v slinných žľazách eliminuje všetky procesy, ktorými sa telo bežne bráni proti parazitom a vytvorí si pohodlnú zónu na cicanie. Vďaka tomu sa môžu do tela dostať aj vírusy a baktérie. Vedci sa teraz snažia identifikovať konkrétne látky, ktoré kliešť využíva, aby voči nim pripravili vakcínu. Imunitný systém potom nebude kliešťom potlačený a s vírusom alebo baktériou si poradí sám.

Slovenská skupina vedcov z Virologického ústavu BMC Slovenskej akadémie vied sa momentálne v rámci projektu podieľa na analýze génovej regulácie kliešťov. Vedci teda porovnávajú kliešte, ktoré infikuje vírus encefalitídy a tie, ktoré vírus nemajú.

"Na túto analýzu treba veľké množstvo kliešťovej RNA. Preto bolo nevyhnutné spracovať tisícky nýmf kliešťov, ktoré sme museli v laboratórnej kolónii pripraviť a potom infikovať. Laik si to vie asi len ťažko predstaviť, keďže nymfa kliešťa má asi milimeter, ale infikovali sme ich po jednom pomocou mikroskopických kapilár pod veľmi silnou lupou," hovorí virológ Boris Klempa. Vedci následne kliešte prikladali k myšiam a neskôr pitvali, pričom z nich vybrali slinné žľazy, z ktorých extrahovali potrebnú RNA.

Výsledky analýzy teraz spracovávajú zahraniční partneri. Vedci dúfajú, že na jej základe vytypujú kandidátske gény, ktoré budú vedieť vyradiť vakcínou. Posledným krokom projektu by malo byť overenie účinnosti vakcíny na úrovni zvierat, no podľa vedcov už samotná analýza génovej regulácie prinesie veľké množstvo dôležitých poznatkov v základnom výskume. "Tým, že identifikujeme, ktoré gény sa v akom momente spúšťajú, získame informácie o procesoch, ktoré sa konajú počas cicania, čo je významný fyziologický proces v živote kliešťa, ako aj o samotnej kliešťovej encefalitíde," uzavrel Klempa.

TASR informácie poskytla Andrea Nozdrovická z referátu pre komunikáciu a médiá SAV.