< sekcia SEKCIA: Zdravie

Utopenie môže spôsobiť preniknutie vody do pľúc, ale aj kŕč v hrdle

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Pri preniknutí vody do pľúc je podľa neho rozdielny mechanizmus pôsobenia sladkej a slanej morskej vody.

Bratislava 21. augusta (TASR) - Pri utopení sa dochádza k zaduseniu buď vniknutím vody do pľúc, alebo kŕčom v hrdle, ktorý zúži dýchacie cesty. V tomto prípade ide o takzvané suché utopenie. Okrem toho existuje aj situácia, ktorú možno nazvať sekundárnym utopením. Dochádza k nemu pri poraneniach krčnej chrbtice po skokoch do vody, pri vdýchnutí slanej vody či pri rozšírení ciev s následným kolapsom po skokoch do studenej vody, tiež pri cievnych mozgových príhodách, srdcových epizódach alebo pri pľúcnej vzduchovej embólii. Pre TASR to uviedol Igor Baran z Vodnej záchrannej služby Slovenského červeného kríža (SČK).

Pri preniknutí vody do pľúc je podľa neho rozdielny mechanizmus pôsobenia sladkej a slanej morskej vody. Slaná voda, ktorá vnikne do pľúc, je slanšia ako krv, preto dochádza k nasávaniu krvných tekutín a bielkovín z obehu tela do pľúcnych mechúrikov. Vzniká pľúcny edém a zahustenie cirkulujúcej krvi. „Na tieto okolnosti treba myslieť aj pri záchranných a ďalších zdravotných opatreniach. Pri topení sa alebo aj pri malom vdýchnutí slanej vody musí nasledovať hospitalizácia a monitorovanie stavu postihnutého v nemocnici,“ upozorňuje odborník. Ak sa to zanedbá, u človeka môže až do 72 hodín nastať aj sekundárne utopenie.

Pri topení sa v sladkej vode je podľa Barana krv slanšia ako voda v pľúcach. „Veľmi rýchlo sa vstrebáva do krvného riečiska, to vedie k poškodeniu štruktúry pľúcnych mechúrikov s následným opuchom pľúc, zrieďuje sa krv a dochádza k preťaženiu krvného obehu a jeho následnému zlyhaniu,“ vysvetľuje. Pri vdýchnutí veľkého množstva sladkej vody nastáva rozklad červených krviniek.

Predpokladom prežitia po topení sa je okamžitá resuscitácia prvým svedkom nehody a privolanie záchrannej služby,“ pripomína Baran. Včasná pomoc môže pomôcť zvýšiť počet prežívajúcich bez neurologického poškodenia. Najdôležitejšie je podľa odborníka obnoviť dýchanie. Najskôr treba postihnutému uvoľniť dýchacie cesty, ak nezačne dýchať sám, treba pristúpiť k dýchaniu z úst do úst.

Medzi príčiny topenia sa najčastejšie patrí nedostatočná úroveň plaveckých schopností, srdcový záchvat, epilepsia, úraz či opitosť. Alkohol je štatisticky pridruženou príčinou topenia sa v 70 percentách prípadov. U malých detí je to zase nedostatočný dohľad zodpovedných osôb. Ďalšou príčinou môže byť prudké ochladenie tela po skoku do studenej vody, ktoré ovplyvňuje cievy, ale tiež môže mať negatívny vplyv na psychiku človeka a spôsobiť šok, ktorý ho motoricky ochromí. Príčinami sú tiež prírodné činitele ako vietor, vlny či slnečné žiarenie, prekážky ako mosty, člny, laná či rybárske vlasce pod vodou.