Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Návrhom chce riešiť situáciu s vývozom slovenských liekov do zahraničia.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) – Slovenská lekárnická komora (SLEK) chce lekárňam zakázať možnosť predaja liekov distribútorom. Svojím návrhom, ktorý plánuje posunúť do legislatívneho procesu, chce SLEK zlepšiť "zásadnú nepohodlnosť" pacientov s onkologickými, neurologickými či psychiatrickými liekmi, ktorí musia často na svoj liek čakať jeden až dva týždne.
Prezident SLEK Tibor Czuľba na dnešnej tlačovej konferencii uviedol, že problém vzniká v dôsledku zvýšeného reexportu vybraných druhov liekov. Tie od lekární skupujú distribučné firmy, aby ich predávali za vyššie ceny v zahraničí. "Niektoré distribučné spoločnosti boli založené len pre túto činnosť," upozornil viceprezident SLEK Ondrej Sukeľ. Lieky distribučným spoločnostiam predáva podľa informácií SLEK polovica lekární na Slovensku. Reexport sa týka približne 20 liekov na liečbu onkologických, psychiatrických či neurologických ochorení. Reexportované lieky končia najmä v severských krajinách a Nemecku.
"Vzhľadom na túto realitu sa často stáva, že pacienti sa k svojim liekom nedostanú hneď, ani do 24 hodín a musia čakať aj týždeň či dva," povedal Sukeľ. Z vlastnej skúsenosti uviedol príklad, keď musel dvom pacientom rozdeliť jedno balenie lieku. "Chceme preto prinútiť lekárne, aby nemohli predávať lieky distribútorom a takisto chceme, aby sa ohlasovacia povinnosť distribučnej spoločnosti pri vývoze lieku zmenila na povoľovacie konanie," zdôraznil viceprezident SLEK.
Riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Adam Hlôška v tejto súvislosti pripomenul, že v súčasnosti môže vývoz lieku zakázať Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠUKL) v prípade, ak je vývozom ohrozené zdravie a život občanov Slovenskej republiky. Doteraz sa tak stalo v prípadoch štyroch liekov. ŠUKL podľa Hlôšku zvažuje zákaz vývozu ďalších piatich liekov.
"Musí to však prejsť riadnym správnym konaním," upozornil a dodal, že možnosť zakázať vývoz lieku má SR v legislatíve ako jediná z krajín Európskej únie. "Problém reexportu liekov je pritom problém v celej Európskej únii a neexistuje jednotná právna úprava, ktorá by reexport regulovala, keďže je to legálne podnikanie na základe voľného pohybu tovaru," vysvetlil Hlôška.
Dodal, že ministerstvo sa nebráni akejkoľvek diskusii, ktorá by zlepšila dostupnosť liekov. Na margo návrhu SLEK však poznamenal, že rovnaký návrh prijali bez väčšieho úspechu v Českej republike.
Situáciu by zrejme nezlepšil ani prípadný etický kódex, v ktorom by sa lekárne zaviazali nepredávať lieky distribútorom. "Uvažovali sme aj o tomto, no bolo by zasa od nás neetické žiadať od lekárne, ktorej klesá obrat, aby sa zriekla legálneho príjmu," povedal Sukeľ.
Dodal, že za zmienku by však určite stálo sprísniť podmienky pre založenie distribučnej firmy. "Dnes na to v podstate stačí 150 štvorcových metrov skladových priestorov a jeden obchodný zástupca," konštatoval viceprezident SLEK.
Prezident SLEK Tibor Czuľba na dnešnej tlačovej konferencii uviedol, že problém vzniká v dôsledku zvýšeného reexportu vybraných druhov liekov. Tie od lekární skupujú distribučné firmy, aby ich predávali za vyššie ceny v zahraničí. "Niektoré distribučné spoločnosti boli založené len pre túto činnosť," upozornil viceprezident SLEK Ondrej Sukeľ. Lieky distribučným spoločnostiam predáva podľa informácií SLEK polovica lekární na Slovensku. Reexport sa týka približne 20 liekov na liečbu onkologických, psychiatrických či neurologických ochorení. Reexportované lieky končia najmä v severských krajinách a Nemecku.
"Vzhľadom na túto realitu sa často stáva, že pacienti sa k svojim liekom nedostanú hneď, ani do 24 hodín a musia čakať aj týždeň či dva," povedal Sukeľ. Z vlastnej skúsenosti uviedol príklad, keď musel dvom pacientom rozdeliť jedno balenie lieku. "Chceme preto prinútiť lekárne, aby nemohli predávať lieky distribútorom a takisto chceme, aby sa ohlasovacia povinnosť distribučnej spoločnosti pri vývoze lieku zmenila na povoľovacie konanie," zdôraznil viceprezident SLEK.
Riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Adam Hlôška v tejto súvislosti pripomenul, že v súčasnosti môže vývoz lieku zakázať Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠUKL) v prípade, ak je vývozom ohrozené zdravie a život občanov Slovenskej republiky. Doteraz sa tak stalo v prípadoch štyroch liekov. ŠUKL podľa Hlôšku zvažuje zákaz vývozu ďalších piatich liekov.
"Musí to však prejsť riadnym správnym konaním," upozornil a dodal, že možnosť zakázať vývoz lieku má SR v legislatíve ako jediná z krajín Európskej únie. "Problém reexportu liekov je pritom problém v celej Európskej únii a neexistuje jednotná právna úprava, ktorá by reexport regulovala, keďže je to legálne podnikanie na základe voľného pohybu tovaru," vysvetlil Hlôška.
Dodal, že ministerstvo sa nebráni akejkoľvek diskusii, ktorá by zlepšila dostupnosť liekov. Na margo návrhu SLEK však poznamenal, že rovnaký návrh prijali bez väčšieho úspechu v Českej republike.
Situáciu by zrejme nezlepšil ani prípadný etický kódex, v ktorom by sa lekárne zaviazali nepredávať lieky distribútorom. "Uvažovali sme aj o tomto, no bolo by zasa od nás neetické žiadať od lekárne, ktorej klesá obrat, aby sa zriekla legálneho príjmu," povedal Sukeľ.
Dodal, že za zmienku by však určite stálo sprísniť podmienky pre založenie distribučnej firmy. "Dnes na to v podstate stačí 150 štvorcových metrov skladových priestorov a jeden obchodný zástupca," konštatoval viceprezident SLEK.
