Quantcast
< sekcia SEKCIA: Zdravie

Slovenskí vedci budú skúmať príčiny ochorení v novom centre na výskum

Prístrojové vybavenie a laboratórium CMG Foto: TASR / Štefan Puškáš

Na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave dnes otvorili nové výskumné centrum, ktoré vedcom umožní efektívnejšie skúmať DNA a odhaliť príčiny ochorení, ktoré doteraz nebolo možné zistiť.

Bratislava 19. apríla (TASR) - Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave dnes otvorili nové výskumné centrum, ktoré vedcom umožní efektívnejšie skúmať DNA a odhaliť príčiny ochorení, ktoré doteraz nebolo možné zistiť.

"Očakávame, že budeme schopní vytvoriť nové metódy diagnostiky rôznych ochorení. Zároveň budeme schopní identifikovať mikróby, ktoré by mohli byť veľmi dôležité, či už hospodársky alebo klinicky," uviedol Gabriel Minárik vedecký pracovník spoločnosti Geneton, ktorá projekt realizovala spolu s fakultou. Prístrojové zariadenie nového laboratória má hodnotu takmer 550.000 eur.

V súčasnosti sa slovenskí vedci pri skúmaní DNA sústreďovali najmä na jednotlivé časti génov, prípadne malé skupiny génov. Komplexnejšie analýzy väčších úsekov DNA boli príliš zdĺhavé a prácne. Vedci v laboratóriách novovzniknutého výskumného centra budú využívať metódu založenú na tzv. sekvenovaní novej generácie (Next Generation Sequencing - NGS), čo im umožní „prečítať“ aj celý ľudský genóm v nepomerne kratšom čase. „DNA tak bude možné skúmať komplexne a tiež hľadať vzájomné súvislosti v neporovnateľne väčšom rozsahu, čo predstavuje generačný skok oproti možnostiam doteraz používaných metód a prístrojov,“ objasnil Minárik.

Nové Výskumné centrum molekulárnej genetiky je výsledkom spoločného projektu REVOGENE, ktorý spoločne realizuje Prírodovedecká fakulta UK a firma Geneton. Projekt, ktorý je spolufinancovaný zo štrukturálnych fondov EÚ, z operačného programu Výskum a vývoj, začali pripravovať už v roku 2010. "Keď sme začínali písať projekt, očakávali sme, že budeme prví v našom regióne. S odstupom času, ktorý sme nabrali vďaka projektu, sme sa už nestali lídrami v danej oblasti, ale stále si myslím, že budeme mať čo povedať, lebo tie metódy sú tak rozmanité, že stále tam je čo nové objavovať," dodal Minárik s tým, že podobné zariadenia majú aj v Česku, Poľku, Rakúsku či Maďarsku.

„Stávame sa súčasťou najmodernejšieho výskumu zameraného na komplexné skúmanie DNA. Veľmi významné je, že naši vedci a študenti budú priamo prepojení s praxou. Vďaka najmodernejšej technike sa budú podieľať na bádaní oblastí, ktoré doteraz nebolo možné skúmať,“ uviedol rektor UK Karol Mičieta. Prorektor univerzity pre informačné technológie Ján Turňa podčiarkol, že hoci sa často šomre na byrokraciu spojenú s čerpaním eurofondov, v skutočnosti predstavujú významnú "injekciu". "Niekedy sme prístroje skladali na kolene, dnes sú tu v státisícoch eur," doplnil.