Bratislava 18. marca (TASR) - Odmietnutie aktualizácie medzinárodných zdravotníckych predpisov (IHR) z roku 2024 neznamená, že Slovensko odchádza zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ani že stratí prístup k základným epidemiologickým informáciám. Môže však oslabiť jeho právnu a organizačnú pripravenosť na budúce pandémie. Pre TASR to uviedol bývalý zástupca SR v Riadiacej rade WHO a čestný veľvyslanec Slovenska pre globálne zdravie Jozef Šuvada.

„Neznamená to, že Slovensko prestane spolupracovať pri možných epidémiách presahujúcich hranice alebo pandémiách. Znamená to skôr, že pri ďalšej veľkej epidémii budeme fungovať podľa starších pravidiel, zatiaľ čo väčšina sveta už podľa aktualizovaných,“ skonštatoval. Vysvetlil, že Slovensko bude po odmietnutí naďalej viazané staršou verziou predpisov z roku 2005, pravidlá prijaté v roku 2024 pre krajinu zatiaľ platiť nebudú. Podotkol však, že ani IHR z roku 2005 nemá SR ešte stále plne implementované.

Šuvada upozornil, že prístup k základným informáciám tým Slovensko priamo nestráca, keďže aj verzia IHR z roku 2005 stojí na zdieľaní údajov o nových hrozbách medzi štátmi cez WHO. Riziko podľa neho spočíva skôr v oblasti krízového manažmentu. Nový text IHR 2024 podľa neho napríklad presnejšie definuje pandemický núdzový stav, posilňuje požiadavky na včasné hlásenie, minimálne kapacity štátov aj rovnejší prístup k vakcínam a diagnostike.

Pripravenosť štátu podľa Šuvadu nestojí iba na samotných medzinárodných predpisoch, ale aj na stave nemocníc, hygieny, laboratórií, krízového riadenia a komunikácie. „IHR 2024 tieto oblasti pomenúvajú presnejšie a kladú väčší dôraz na to, aby štáty mali minimálne kapacity,“ ozrejmil.

Ak by si Slovensko niektoré opatrenia nezaviedlo cez IHR, môže ich podľa Šuvadu prijať aj samo. Rozdiel však vidí v tom, že krajina nebude mať rovnaké štandardy a termíny ako väčšina partnerov a pri medzinárodných cvičeniach či rozdeľovaní podpory (napr. z balíka EÚ finančných zdrojov určených na implementáciu IHR) môže zostať skôr na okraji systému než v jeho jadre.

„Riziko horšej pripravenosti tu je, ale nie je to skratka typu ‚odmietneme IHR a zajtra nám skolabujú nemocnice‘. Je to skôr dlhodobé oslabovanie našej pozície v systéme, ktorý bude v ďalších rokoch určovať pravidlá pri globálnych zdravotných krízach. Ak príde reálna hrozba pre Slovensko, nebudeme dostatočne pripravení čeliť jej výzvam a vtedy už hrozba kolapsu nemocníc v dôsledku odmietnutia IHR nebude strašením, ale reálnou možnosťou a (opäť) trpkou skúsenosťou,“ poznamenal.

Vláda minulý týždeň odsúhlasila odmietnutie revízie IHR z roku 2024. Uznesenie o odmietnutí predpisov predložil rezort zdravotníctva, ktorý argumentuje možnými pochybnosťami z ľudskoprávneho a ústavnoprávneho hľadiska, opiera sa pritom o stanoviská viacerých právnických fakúlt slovenských univerzít.

Ministri spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) a zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) deklarovali, že na medzinárodnej spolupráci pri medicínskych krízach sa odmietnutím revízie predpisov nič nezmení. Susko pripomenul, že SR je aj v súčasnosti viazaná predpismi IHR z roku 2005. Šaško deklaroval, že medzinárodná spolupráca v tejto oblasti funguje a Slovensko je rešpektovaným partnerom. Zároveň zdôraznil, že medicínsko-vedeckú oblasť revízie predpisov nikto nespochybňuje a po vyriešení právnych otázok k nej SR pristúpi.