Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia SEKCIA: Zdravie

Na viacerých miestach pretrváva najvyšší stupeň povodňovej aktivity

Na snímke vysoká hladina Hornádu v Košiciach 18. mája 2021. Foto: TASR František Iván

Tretí stupeň povodňovej aktivity platí v obciach Kechnec, Nižné Repáše, Petrovany, Nižná Hutka, Čičava, Lúčka, Bzenov, Šarišské Sokolovce, Beniakovce a Bodovce.

Banská Štiavnica 19. mája (TASR) - Po výdatných zrážkach, ktoré v uplynulých dňoch zasiahli územie Slovenska, pretrváva aj v stredu večer na mnohých miestach severného, stredného a východného Slovenska naďalej najvyšší stupeň povodňovej aktivity (SPA). TASR o tom informoval hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.

Správca vodných tokov mal počas dňa v teréne 160 vodohospodárov, ktorí vykonávali záchranné a zabezpečovacie práce po povodni, 70 kusov techniky, pričom bolo použitých 85 ton lomového kameňa, 1000 vriec a 20 ton piesku.

"Vzhľadom na zvýšené vodné stavy nebolo zatiaľ možné určiť presný rozsah povodňových škôd a rozsah zabezpečovacích prác, ktoré už správca toku vykonáva tam, kde voda opadla," priblížil Bocák.

Na severnom a na časti stredného Slovenska zaznamenal Slovenský vodohospodársky podnik počas stredy mierny pokles až pokles prítokov. Tretí stupeň SPA však pretrváva na riekach v obciach Nadlice (vodný tok Bebrava), Nitrianska Streda (vodný tok Nitra), Vieska nad Žitavou (vodný tok Žitava), Podsuchá (vodný tok Revúca), Hubová (vodný tok Lánový), Ivančiná (vodný tok Turiec) a v miestnej časti Rajeckých Teplíc Poluvsie (vodný tok Rajčanka). Výstraha platí aj v obci Liptovské Revúce na vodnom toku Revúca, v obci Vyšný Kubín na vodnom toku Leštinský, v obci Liptovský Ján a v obci Liptovská Lúžna na vodnom toku Lúžianka.

Tretí stupeň SPA je vyhlásený v Banskej Bystrici na vodnom toku Hron, v Môťovej na rieke Slatina. Najvyšší povodňový stupeň platí naďalej aj v obciach Tajov, Lieskovec, Ľuboriečka a Rudno nad Hronom.

Na východnom Slovensku Slovenský vodohospodársky podnik v stredu zaznamenal vzostup niektorých vodných hladín. Tretí stupeň SPA platí v obciach Kechnec, Nižné Repáše, Petrovany, Nižná Hutka, Čičava, Lúčka, Bzenov, Šarišské Sokolovce, Beniakovce a Bodovce.

Lesná vegetácia nad Rudnom nad Hronom spĺňa vodozádržnú funkciu



Súčasná lesná vegetácia v správe štátneho podniku Lesy SR nad obcou Rudno nad Hronom v okrese Žarnovica, ktorú v pondelok postihla ničivá povodeň, plní vodozádržnú funkciu. TASR o tom za lesníkov informovala hovorkyňa Lesov SR Marína Debnárová.

V povodí Matejkovo spravujú Lesy SR 87 percent územia, z toho viac ako 60 percent tvoria lesy staršie ako 40 rokov. V povodí Uhliská sa lesníci starajú o 73 percent porastu, z ktorého takmer 70 percent tvoria lesy s vekom nad 40 rokov. „Už aj 20-ročné porasty sú schopné zadržiavať zrážky a plnia teda vodozádržnú funkciu,“ ubezpečujú Lesy SR.

Podľa štátneho podniku majú lesy nad povodňou postihnutou obcou dostatočne pestrú vekovú štruktúru, aby dokázali zabezpečiť vysokú absorpčnú schopnosť, protieróznu funkciu či spomalenie toku vody po prívalových dažďoch.

„Výsledky prvotnej internej analýzy priebehu povodne v obci nasvedčujú, že povodeň bola z veľkej časti zapríčinená prielomovou vlnou pochádzajúcou z roztrhnutej prehrádzky na drobnom vodnom toku Rudniansky potok,“ povedal vedúci odboru lesníckej výroby Miroslav Skladaný. Ako dodal, dôkazom je i časť obce, ktorou preteká ľavostranný prítok Rudnianskeho potoka. „Podiel porastov do 20 rokov je pritom v tomto povodí vyšší oproti povodiu Rudnianskeho potoka,“ vysvetlil Skladaný.

Podľa Lesov SR plní vodozádržnú funkciu hospodársky, ochranný aj účelový les, najúčinnejšie však znižujú odtok porasty vo veku od 40 do 70 rokov. „Ak je však intenzita zrážok priveľká a interval zrážok je dlhý a nepretržitý, žiadny les nedokáže absorbovať taký objem zrážok a dôjde k zvýšeniu povrchového toku,“ tvrdia lesníci.

Uzatvorili cestu medzi Utekáčom a Sihlou, časť odtrhla voda po silnom daždi



O uzatvorení cesty III. triedy medzi obcami Utekáč a Sihla v okresoch Poltár a Brezno, rozhodol dnes krízový štáb, ktorý zasadal na obecnom úrade v Utekáči. K situácii došlo po tom, ako v stredu ráno po intenzívnom daždi, voda stekajúca zo svahov do riečky Rimava, odtrhla časť cesty asi tri kilometre nad obcou a podmyla jej podložie. Pre TASR to uviedol starosta obce Miroslav Barutiak.

"Cesta je poškodená v časti medzi osadou Havrilovo a Šari mostom," povedal starosta.

Krízový štáb rozhodol, že cesta sa uzatvorí dovtedy, kým jej stav neposúdi statik a nevydá správu, čo podľa Barutiaka môže trvať aj niekoľko týždňov. Cestu bude treba každopádne opraviť, čo určite potrvá dlhšie. Táto cesta v dĺžke asi 14 kilometrov je pritom už dávnejšie zahrnutá v pláne obnovy Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) a podľa starostu sa malo v dohľadnom čase už aj začať s jej obnovou.

Obchádzka je aktuálne pre autá smerujúce z okresov Poltár a Lučenec do Brezna možná cez Hriňovú a Lom nad Rimavicou. Z Brezna sa ľudia môžu dostať do uvedených okresov cez Tisovec a Hnúšťu. Obchádzky však predstavujú desiatky kilometrov.

V obci Bohdanovce odvolali povodňovú aktivitu, situácia je stabilizovaná



Povodňová situácia v obci Bohdanovce v okrese Košice-okolie je stabilizovaná. Ako pre TASR povedala starostka Marta Gamrátová, druhý stupeň povodňovej aktivity v stredu odvolala.


Ilustračné foto
Foto: TASR/Štefan Puškáš



V utorok (18. 5.) sa v dôsledku dažďov z koryta vyliala rieka Olšava, voda sa dostala do chatárskej záhradkárskej osady. „Dnes akoby uťalo, akoby sa nič nebolo stalo. Olšava je v koryte, ešte má aj vôľu a záhradkárska časť je zelená. Akurát hasiči si prídu po norné steny. Včera to bolo hrozné, najviac na to doplatili chatky, ktoré sú tesne pri toku. Dotklo sa to asi desiatich,“ spresnila s tým, že päť chatiek zaplavilo, do niektorých sa voda úplne nedostala.

Vzniknuté škody zatiaľ nie sú známe. „Niektorí majitelia hovorili, že chatky nemajú poistené, lebo im ich nechcú poistiť, keďže sú pri toku,“ doplnila starostka. Ako pripomenula, k záplavám došlo takmer presne po 11 rokoch od povodní so storočnou vodou.




Na východe sa očakáva ustálenosť až vzostup hladín vodných tokov




Vplyvom intenzívnej zrážkovej činnosti v predchádzajúcich dňoch nastal na tokoch východného Slovenska výrazný vzostup vodných hladín s prekročením úrovne druhého a tretieho stupňa povodňovej aktivity (SPA).

Ako pre TASR uviedol hovorca úseku generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Marián Bocák, podľa predpokladaného vývoja poveternostnej situácie v stredu očakávajú na tokoch východného Slovenska ustálenosť až vzostup vodných hladín s možnosťou dosiahnutia a prekročenia hladín zodpovedajúcich SPA.

"Na dolnom Laborci a dolnom Hornáde môže byť priebeh vodných hladín ovplyvnený aj manipuláciami na vodných stavbách. Vzhľadom na zvýšené vodné stavy na vodných tokoch v obciach s vyhláseným stupňom povodňovej aktivity nie je možné určiť presný rozsah zabezpečovacích prác na tokoch, ako aj výšku povodňových škôd," uviedol Bocák.

Ako povedal, výrazný vzostup bol podmienený nárastom povrchového odtoku spôsobeného kombináciou atmosférických zrážok a nasýtenosti jednotlivých vrstiev geologického prostredia povodí.

Druhý SPA pretrváva v obci Jedlinka, Davidov, Dulová Ves, Ďapalovce, Ohradzany, Jovsa, Fintice, Myslina, Drienov, Vyšný Hrabovec, Kendice, Tokajík, Bžany-Valkov, Matiaška, Bohdanovce. Druhý SPA platí aj pre vodné toky Hornád pre Košice-okolie a hraničný úsek rieky Hornád, Trnávka a prítoky, Bačkovský potok a prítoky, Torysa a Olšava pre Košice-okolie, Beniakovce na toku Torysa.

Tretí SPA platí v obciach Kechnec, Nižné Repáše, Petrovany, Nižná Hutka, Čičava, Družstevná pri Hornáde, Malá Ida, Hriadky, Lúčka, Šarišské Dravce, Bzenov, Nižný Čaj, Šarišské Sokolovce a Bodovce. Tretí stupeň povodňovej aktivity platí aj pre vodný tok Roňava a prítoky a Hornád a prítoky na území mesta Košice.

V Banskobystrickom kraji mali hasiči za 24 hodín celkom 40 výjazdov



V Banskobystrickom kraji zasahovali hasiči v dôsledku nepriaznivej poveternostnej situácie od utorkového (18. 5.) rána celkom 40-krát. TASR o tom informovalo operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici.

Na snímke protipovodňové bariéry na Hrone pri zimnom štadióne v Banskej Bystrici 18. mája 2021.
Foto: TASR Ján Krošlák


„Išlo prevažne o čerpanie vody z dvorov a pivníc rodinných domov, záchranu osôb zo zatopených osobných motorových vozidiel, stavanie protipovodňových bariér, odstraňovanie následkov povodní a nepriaznivej poveternostnej situácie,“ priblížili hasiči. Celkovo v rámci kraja zasahovalo 100 príslušníkov HaZZ a 62 dobrovoľných hasičov, ktorí spoločne využívali 46 kusov techniky.

Najviac zásahov mali príslušníci HaZZ z hasičských staníc v Žiari nad Hronom, Banskej Štiavnici, Žarnovici a Novej Bani, ktorí evidovali spoločne 14 výjazdov. Okresné riaditeľstvo HaZZ vo Zvolene zasahovalo 12-krát, hasiči z Banskej Bystrice zasahovali pri šiestich výjazdoch. V teréne pracovali aj hasiči z Lučenca, Poltáru a Pliešoviec. Na území Banskobystrického kraja zasahovali v jednom prípade aj príslušníci záchrannej brigády HaZZ v Humennom.

Hygienici odporúčajú nejesť potraviny zaplavené vodou, kalom a bahnom



Hygienici odporúčajú nejesť potraviny zaplavené vodou, kalom a bahnom. Výnimku tvoria hermeticky balené potraviny v skle, kovových obaloch a tuhých plastových obaloch, ktoré nie sú poškodené. Rovnako upozorňujú, že čo i len čiastočne zaplavené poľnohospodárske plodiny treba považovať za zdraviu škodlivé. Vyplýva to z odporúčania Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR pre verejnosť na ochranu zdravia po záplavách.

„Nejedzte potraviny zaplavené vodou, kalom a bahnom. Ide o akékoľvek otvorené balenia potravín vrátane neotvorených v papierovom obale alebo s viečkom z voskového papiera či s netesniacim plastovým viečkom,“ upozorňujú. Na ďalšie spracovanie sa nemajú používať ani zaplavené vrecúškové balenia korenín, bylín a čajov. Týka sa to aj múky, obilnín, cukru a kávy zabalenej vo vrecúškach i vo vreciach. Tiež všetkých potravín v papierových, látkových a celofánových obaloch (soľ, cereálie, cestoviny, ryža, sušienky, čokoláda), „a to aj v prípade, ak by vyzerali ako suché a neporušené“.

Výnimka platí pre hermeticky balené potraviny v skle, kovových obaloch a tuhých plastových obaloch, ak nejavia známky poškodenia (tvarové deformácie, čitateľnosť etikiet, možné porušenie originality balenia). „Záplavou zasiahnuté hermeticky balené a nepoškodené potraviny je potrebné pred ich opätovným uvedením do obehu dôkladne mechanicky očistiť a následne umyť pod tečúcou pitnou vodou,“ spresnili s tým, že ak sa použije povrchová dezinfekcia obalov, je možné použiť len vhodné dezinfekčné prostriedky a postupovať podľa pokynov na etikete dezinfekčného prostriedku. Následne je vždy potrebné povrch obalu dôkladne umyť pod tečúcou pitnou vodou.

„Jesť a piť je možné len vo vyhradených a vydezinfikovaných miestach, predtým je potrebné odložiť ochranné pomôcky, vydezinfikovať a umyť si ruky. Jedlo nenechávajte voľne uložené bez prikrytia,“ podotkli. Upozornili, aby sa nekonzumovali potraviny z nefunkčných chladničiek po viac ako dvoch hodinách a z nefunkčných mrazničiek po viac ako štyroch hodinách. „Ak máte akékoľvek pochybnosti o bezchybnosti potravín, obráťte sa na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, a to aj v prípade zdravotných ťažkostí,“ zdôraznili.

ÚVZ: Po povodniach treba v dome spraviť prievan, šatstvo sa má dezinfikovať



Po povodniach treba vysušiť miestnosti urobením prievanu otvorením okien a dverí. Ak je to možné, treba zapojiť aj ventilátory a teplovzdušné zdroje. Bahno a nečistoty v dome či byte treba mechanicky očistiť a dôkladne umyť vodou. Odstrániť treba aj zvlhnutý interiérový materiál, napríklad tapety a opadávajúce omietky na stenách. Vyplýva to z odporúčaní a zásad, ktoré v súvislosti s ochranou zdravia po záplavách zverejnil Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/Martin Baumann


"Nábytok, podlahy, steny, nádoby, dopravné prostriedky dezinfikujte vhodným dezinfekčným prostriedkom, najčastejšie na báze chlóru, a nechajte pôsobiť podľa návodu. Dezinfikované predmety prichádzajúce do styku s potravinami nezabudnite opláchnuť pitnou vodou, rovnako napríklad aj hračky," pripomína úrad. S maľovaním, nátermi či opravami treba počkať až po vysušení a odstránení plesní dezinfekciou.

Silne znečistená bielizeň by sa mala namočiť na štyri hodiny do vhodného dezinfekčného prostriedku, pri menej znečistenom oblečení stačí jedna hodina. "Bielizeň po dezinfekcii vyperte obvyklým spôsobom za použitia pracieho prášku. Pozor, pretože dezinfekčné prostriedky môžu mať aj bieliace účinky, preto cennejšie šatstvo, ktoré nie je vhodné dezinfikovať, vysušte, vykartáčujte a nechajte vyčistiť v profesionálnej čistiarni," doplnili hygienici.

Pri likvidácii následkov povodní treba používať ochranné prostriedky, ako sú gumené rukavice, gumený plášť či nepremokavá obuv. "Ochranné prostriedky je nevyhnutné po použití vyčistiť a vydezinfikovať, nemožno zabúdať na dôkladné umytie rúk. Dezinfekčné prostriedky treba používať podľa pokynov a odporučení výrobcov," radí ÚVZ SR. Práce s dezinfekciou sa majú vykonávať v priestoroch, ktoré majú zabezpečené dostatočné vetranie, odporúča sa tiež použitie respirátora.

Počas dezinfekcie odpadových sifónov a žúmp treba použiť na to určené dezinfekčné prostriedky. Po skončení upratovacích činností si treba dôkladne umyť ruky. S odpadmi a rozkladajúcimi sa telami živočíchov sa smie manipulovať len s pomocou ochranných a pracovných pomôcok. "Živočíšne odpady je potrebné vždy prísne separovať a likvidovať v súčinnosti s orgánmi štátnej veterinárnej a potravinovej správy prostredníctvom kafilérnej služby – v záplavových oblastiach je neprípustné zakopávanie uhynutých zvierat do zeme," zdôraznili hygienici.


Pri záplavách je lepšie na konzumáciu či umývanie uprednostniť balenú vodu



Správnym konaním počas záplav a po ich ústupe možno znížiť počet zdravotných poškodení u ľudí a tiež výrazne ovplyvniť dosah následkov. Na pitie, varenie či umývanie by mali ľudia uprednostniť vodu z náhradných zdrojov, kým odborník nepotvrdí, že voda z kohútika či zo studne je zdravotne bezpečná. Dôležité je tiež dbať na častú a dôkladnú hygienu rúk. Vyplýva to z odporúčaní a zásad, ktoré v tejto súvislosti zverejnil Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.




"Kvalitu vody v studni si dajte preveriť uskutočnením chemického a mikrobiologického vyšetrenia aj vtedy, ak vaša studňa priamo zaplavená nebola," spresnila hovorkyňa ÚVZ Daša Račková s tým, že dovtedy treba používať napríklad balenú vodu alebo vodu dovezenú cisternami.

Ruky je potrebné umývať si často a dôkladne mydlom vždy po styku s predmetmi, ktoré boli v kontakte so záplavovou vodou alebo kalmi. Rovnako vždy pred konzumáciou jedla a pitia, pred a po použití toalety a ruky by mali byť čisté aj pred dotýkaním sa tváre. "Toto jednoduché a základné hygienické pravidlo je jedným z najdôležitejších opatrení, ktoré vám umožní chrániť si zdravie počas sanácie a obnovy vašich domovov," vysvetlila Račková.

ÚVZ upozorňuje aj na potrebu okamžitej dezinfekcie a ošetrenia akýchkoľvek zranení, záderov či rozškrabaných štípancov, aby sa do tela nedostala infekcia. "Pozor si treba dávať aj na zanesenie infekcie do očí a nosa pri pretieraní očí, čistení nosa a celej tváre – používajte jednorazové papierové vreckovky," uviedla hovorkyňa s tým, že pri rozsiahlejšom zranení je mimoriadne dôležité kontaktovať a vyhľadať lekára.