Bratislava 13. apríla (TASR) – Vysoký tlak nebolí, neliečený vysoký krvný tlak sa môže podpísať na celom tele a spôsobiť rad chorôb, ktorým by sa dalo predísť. Okrem mozgových príhod alebo infarktu myokardu môžu byť jeho dôsledkom problémy s obličkami, zhoršenie zraku alebo až oslepnutie a u mužov môže súvisieť aj s erektilnou dysfunkciou. V relácii TASR TV Zdravie to konštatovala kardiologička Anna Vachulová z Kardiologickej kliniky LF UK a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH).

„Najvypuklejšou komplikáciou, ktorej sa všetci boja, je mozgová príhoda,“ zhodnotila lekárka. Upozornila, že Slovensko má extrémne vysoký výskyt cievnych mozgových príhod. Neliečený vysoký tlak krvi je závažným rizikovým faktorom pre vznik demencie.



Srdce patrí medzi orgány, na ktorých sa vysoký krvný tlak môže podpísať najviac – a to celým radom závažných ťažkostí. Môžu to byť rôzne typy arytmií, čiže porúch srdcového rytmu. „Najčastejšou arytmiou súvisiacou s vysokým tlakom krvi je fibrilácia predsiení, ktorú vieme detekovať napríklad tým, že pri meraní krvného tlaku môže tlakomer ukázať nepravidelnosť pulzu,“ priblížila lekárka. „Okrem arytmií, čo je poškodenie elektriny, môže srdce začať zlyhávať ako pumpa, čiže už nevládze,“ dodala.

Vysoký krvný tlak prispieva k rýchlejšiemu rozvoju aterosklerózy, čiže k zužovaniu ciev, čo môže napokon viesť k infarktu myokardu. „Pri neliečenej hypertenzii sa môžu zužovať a upchávať aj veľké cievy vedúce krv do mozgu či na dolných končatinách. Ich zužovanie vedie k postupnému zhoršovaniu zásobovania krvou,“ doplnila odborníčka.

Neliečená hypertenzia významne poškodzuje aj obličky. Jednak ide o ich postupné priame poškodenie a zároveň narúša funkciu malých a veľkých ciev. Okrem merania krvného tlaku vieme poškodenie obličiek odhaliť včas. „Na základe veľmi citlivého markera, ktorý vieme stanoviť z ranného moču u každého pacienta s hypertenziou, zistíme, či pacient má poškodené obličky,“ spresnila. Takto zachytené poškodenie vieme následne cielene ovplyvniť vhodnou liečbou.

Lekárka vysvetľuje, že vysoký krvný tlak nie je samostatné ochorenie, pacienti ju zvyčajne majú v kombinácii s inými metabolickými chorobami alebo s už rozvinutými komplikáciami vysokého tlaku. „Na Slovensku zhruba 70 % ľudí, ktorí majú vysoký krvný tlak, majú súčasne aj vysoké lipidy, vysoký cholesterol a tuky,“ priblížila. Ako dodala, takmer 20% pacientov má súčasne hypertenziu a diabetes mellitus druhého typu. „ Až 80 % pacientov s hypertenziou na Slovensku má buď nadváhu, alebo obezitu,“ konštatovala.



Keďže vysoký krvný tlak nebolí, až 50 percent ľudí o ňom podľa kardiologičky nemusí vedieť. „U ďalších sa môže prejaviť úpornou bolesťou hlavy, niekto môže cítiť zhoršenie zraku, únavu, dýchavičnosť, niekto môže mať epistaxu, to znamená, že mu môže tiecť krv z nosa. A niekto môže povedať: Je mi tak čudne... a nevedia to bližšie špecifikovať,“ ozrejmila.

Keď si ľudia vysoký krvný tlak začnú liečiť, pomerne rýchlo im je lepšie a viac vládzu. „Prináša to nielen zlepšenie kvality života, ale najmä zdravé roky k životu, ak ľudia dodržiavajú správne všetky odporúčané opatrenia, teda zmenu životného štýlu a farmakologickú liečbu,“ dodala.

Významnú úlohu pri manažmente hypertenzie zohráva podľa odborníčky adherencia, teda dôsledné dodržiavanie predpísaného liečebného režimu pacientom (zmena životosprávy, pravidelné užívanie liekov). „Dodržiavanie liečebného režimu je celoživotná disciplína, pretože liečba týchto chronických nebolestivých ochorení, ako je vysoký krvný tlak, musí byť doživotná,“ zdôraznila Vachulová. Práve preto je 27. marec vyhlásený za Svetový deň adherencie: deň, ktorý upozorňuje, že pravidelné a dôsledné užívanie liečby môže zásadne zlepšiť výsledky pacientov a predísť vážnym komplikáciám.

„Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je nedostatočne liečená alebo neliečená hypertenzia je najčastejšou príčinou srdcového zlyhávania, ktoré každoročne vedie k vysokému počtu hospitalizácií. A každý rok sa tieto čísla opäť potvrdzujú,“ varovala. „Neurológovia vám zase povedia, že ako Slovensko výrazne vyčnievame s počtom cievnych mozgových príhod. Ale tomu všetkému by sa dalo predísť tým, ak by si ľudia začali včas liečiť krvný tlak a na tej liečbe by zotrvali,“ zhodnotila.



Podľa lekárky by mal mať každý človek do 40 rokov odmeraný krvný tlak minimálne jedenkrát za dva roky. Po 40. roku života sa odporúča merať hodnoty krvného tlaku minimálne jedenkrát ročne.

„Od roku 2021 každý rok vyhľadávame ľudí, ktorí majú vysoký krvný tlak a nevedia o tom, v rámci akcie Máj, mesiac merania hodnôt krvného tlaku (MMM, May Measurement Month) ,“ priblížila lekárka, že aj v rámci takejto osvety si môžu dať ľudia zmerať krvný tlak. „Táto akcia netrvá iba v máji, začína od 1. mája, končí 31. júla,“ dodala, s tým, že pokiaľ ľudia uvidia v uliciach červené logo „MMM“, nemajú váhať, a nechať si tlak zmerať odborníkmi, ktorí im vysvetlia a poradia.