Quantcast
< sekcia SEKCIA: Zdravie

Vedci skúmali asteroid aj mesto, ktoré existovalo vyše 1000 rokov

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Vedecký tím analyzoval najmä fyzikálne vlastnosti asteroidu: jeho tvar a charakteristiky jeho gravitačného poľa.

Svet 25. marca (TASR) - Tajomstvá dlhovekosti predkolumbovského mexického mesta, ktoré existovalo 1300 rokov, pokračujúca rozsiahla degradácia austrálskej Veľkej koralovej bariéry a analýza 450-metrového asteroidu, ktorý v roku 2029 preletí blízko Zeme. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Predkolumbovské mexické mesto Monte Albán bolo zhruba 1300 rokov spoločenským, politickým a ekonomickým strediskom mezoamerickej civilizácie Zapotékov. Nová, recenzovaná štúdia naznačuje, že toto mesto dokázalo napriek nedostatku vody a ornej pôdy prežiť omnoho dlhšie než porovnateľné regionálne metropoly vďaka rovnosti svojich obyvateľov.

Ruiny mesta ležia na polovyprahnutom kopci nad mestom Oaxaca. Monte Albán, založený v období okolo roku 500 pred n. l., bol na vrchole svojho rozvoja administratívnym a náboženským hlavným mestom Zapotékov. A aj napriek neexistencii zdroja vody či nedostatku ornej pôdy mal až 17.000 obyvateľov.

K 1300-ročnému obdobiu relatívnej prosperity možno výrazne prispelo kolektívne riadenia mesta na základe princípu "zdola nahor", píše sa v recenzovanej štúdii zverejnenej v časopise Frontiers in Political Science. Architektúra mesta naznačuje, že v ňom žila oveľa kolektivistickejšia spoločnosť oproti iným mestám z rovnakého obdobia. Hoci archeológovia objavili aj zjavné známky spoločenskej stratifikácie, väčšina domov bola postavená z nepálených tehál a kameňa, ktoré sa v iných mestách používali výlučne na domy vysokopostavených ľudí.

Obyvatelia, ktorých obydlia mali spoločné terasy i oporné múry, boli od seba závislí, vymieňali si remeselné produkty aj jedlo. Predchádzajúce výskumy tiež naznačili, že kostry chudobnejších ľudí v Monte Albáne vykazovali menej známok podvýživy než v iných mestách mezoamerického regiónu. Rozdiely vo výžive medzi ženami a mužmi boli tiež oveľa menšie než v iných mezoamerických lokalitách z rovnakého obdobia.

Austrálski odborníci tento týždeň upozornili, že zaznamenali ďalšie rozsiahle "blednutie" koralov vo viacerých častiach Veľkej koralovej bariéry nachádzajúcej sa pri severovýchodnom pobreží Austrálie.

Úrad pre správu morského parku Veľká koralová bariéra (GBRMPA) upozornil na pokračujúcu degradáciu útesu vo svojej najnovšej správe. Jej súčasťou sú údaje z leteckého prieskumu bariéry, ktorý odhalil "rozsiahle a variabilné blednutie (koralov) vo viacerých oblastiach".

Podľa najnovšej správy GBRMPA sú koraly na celom území parku vystavené pokračujúcim negatívnym dôsledkom otepľovania morskej vody.

Tzv. blednutie (bleaching) je proces spôsobený odumieraním symbiotických rias žijúcich v tkanivách koralov, ktoré je vyvolané nárastom teploty morskej vody a nezriedka vedie k masovému úhynu koralov. Pri tomto jave strácajú koraly farbu a musia bojovať o prežitie. Od roku 2016 vybledlo už asi osem percent Veľkej koralovej bariéry, ktorá je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

O svojom výskume informovali tento týždeň aj astronómovia, ktorí analyzovali a opísali vlastnosti asteroidu Apophis. Toto teleso podľa nich o sedem rokov preletí veľmi blízko Zeme, pričom sa z neho môže oddeliť značné množstvo hmoty.

Podľa prvých odhadov existovala dvojpercentná pravdepodobnosť, že toto 450-metrové teleso zasiahne Zem. Následne analýzy však túto možnosť úplne vylúčili.

Apophis by mal podľa najnovších meraní minúť Zem 13. apríla 2029 o približne 38.000 kilometrov, čo je desaťkrát bližšie, ako je vzdialenosť Mesiaca od Zeme.

Hlavný autor štúdie zverenej v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society Gabriel Borderes-Motta však upozorňuje, že priama zrážka nie je jediná možná hrozba, ktorú Apophis predstavuje.

Gravitačné pôsobenie medzi Zemou a Apophisom môže zmeniť jeho tvar, rozbiť ho na kusy či uvoľniť z neho menšie objekty, ktoré okolo neho môžu obiehať. Môže dôjsť aj k zmene dráhy jeho letu.

Vedecký tím analyzoval najmä fyzikálne vlastnosti asteroidu: jeho tvar a charakteristiky jeho gravitačného poľa. Zároveň však vzal do úvahy aj faktory, ktoré môžu ovplyvniť jeho dráhu a uhol sklonu, ako napríklad tlak slnečného žiarenia.

Zo simulácií vyplynulo, že čím nižšia je hustota častíc v asteroide a čím vyšší je tlak slnečného žiarenia, tým menej častíc zostáva neporušených. Inými slovami: v prípade, že by Apophis mal nízku hustotu, počas priblíženia k Zemi by sa z jeho povrchu uvoľnilo približne 90 percent všetkých voľných kameňov. Prelet asteroidu navyše môže mierne ovplyvniť príliv a odliv na Zemi.

Tím dúfa, že priblíženie asteroidu k Zemi v roku 2029 bude príležitosťou na zdokonalenie 3D modelu používaného na vykonávanie vesmírnych simulácií. To by ľudstvu umožnilo lepšie sa pripraviť na prípad, že by sa do blízkosti Zeme dostali ďalšie a ešte nebezpečnejšie planétky.