< sekcia SEKCIA: Zdravie

Aj laická prvá pomoc je lepšia ako žiadna

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Erika Ďurčová

Medzi stavy bezprostredne ohrozujúce život človeka patria zastavenie dýchania, zastavenie krvného obehu, bezvedomie, veľké vonkajšie krvácanie, dusenie sa a šokové stavy.

Krompachy 11. septembra (TASR) - Neskorá prvá pomoc alebo čakanie na príchod profesionálov znižuje pri vážnych úrazoch či život ohrozujúcich zdravotných komplikáciách šancu na prežitie. Aj laická prvá pomoc je preto lepšia ako žiadna, uviedla pri príležitosti Svetového dňa prvej pomoci lekárka anestéziológie a intenzívnej medicíny krompašskej nemocnice Zuzana Baluchová.

Medzi stavy bezprostredne ohrozujúce život človeka patria zastavenie dýchania, zastavenie krvného obehu, bezvedomie, veľké vonkajšie krvácanie, dusenie sa a šokové stavy. "Z toho vyplýva, že život zachraňujúce úkony sú resuscitácia - oživovanie, zastavenie krvácania, uvoľnenie - spriechodnenie dýchacích ciest, stabilizovaná poloha a protišokové opatrenia známe ako 5T - ticho, teplo, tíšenie bolesti, tekutiny a transport," ozrejmila s tým, že laická prvá pomoc zväčša rozhoduje o klinickom výsledku.

Základné zásady poskytnutia prvej pomoci sú podľa Baluchovej slov jednoduché. "Na prvom mieste musí byť ochota pomôcť a bezpečnosť pri poskytovaní prvej pomoci, ďalej je potrebné zhodnotiť situáciu, zistiť príznaky úrazu či ochorenia, samotné poskytnutie prvej pomoci a, samozrejme, rozvážna komunikácia pri volaní odbornej pomoci," uviedla. Keďže sú základnými životnými funkciami vedomie, dýchanie a krvný obeh, v prvotnej fáze pomoci treba postihnutého hlasno osloviť, zatriasť ním alebo mu spôsobiť bolesť, aby sa zistilo, či je pri vedomí, prípadne vizuálne pozorovať, či dýcha.

"Ak nereaguje, voláme o pomoc, otočíme ho na chrbát a spriechodníme dýchacie cesty záklonom hlavy a nadvihnutím brady," priblížila s tým, že ak postihnutý nedýcha, je potrebné okamžite začať s resuscitáciou, stláčaním hrudníka a záchrannými vdychmi. V prípade, že sa poskytovateľ pomoci obáva vdychov z bezpečnostného hľadiska, je potrebné aspoň stláčať hrudník. Ak osoba dýcha, treba ju uložiť do stabilizovanej polohy. Špeciálnym prípadom je podľa Baluchovej slov podozrenie na poranenie chrbtice a s tým spojené možné poranenie miechy. V takýchto prípadoch s postihnutým netreba hýbať ani ho prenášať, v prípade potreby oživovania je však potrebné vykonať ho.

Ako Baluchová podotkla, najdôležitejšou osobou pri poskytovaní prvej pomoci je bezprostredný svedok nehody či úrazu. I on sa však musí chrániť pred možným nebezpečenstvom. "Podľa miesta a okolností nešťastia treba byť opatrný, či nehrozí zasiahnutie elektrickým prúdom, ohňom, vdýchnutie plynu alebo zosuv pôdy, pri dopravnej nehode si nezabúdať obliecť reflexnú vestu," pripomenula.

"Poskytnutie prvej pomoci je povinnosťou každého občana, bez ohľadu na jeho vzdelanie. Táto povinnosť je zakotvená aj v zákone a neposkytnutie prvej pomoci sa hodnotí ako trestný čin a z morálneho hľadiska môže znamenať zbytočnú smrť," uzavrela Baluchová s tým, že ak dotknutý "naozaj nevie, čo má robiť", nápomocnými sú inštrukcie operátora po zavolaní na tiesňové linky 112 alebo 155.