Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Plesne a huby možno nájsť takmer všade, v interiéri aj vonku, nezvládajú jedine mrazy a extrémne teplé a suché počasie.
Autor TASR
Banská Bystrica 5. októbra (TASR) - S príchodom jesene sa peľová situácia na celom území Slovenska stabilizovala. Druhové zloženie peľového spektra ostáva podľa odborníkov už pár týždňov nezmenené. V uplynulých dňoch síce na väčšine územia dominoval peľ ambrózie, ale žiadna z monitorovacích staníc nezachytila alergologicky významné koncentrácie.
Aj celkové denné koncentrácie ďalších silných alergénov, hlavne inváznych rastlín, ako sú palina či zlatobyľ, sa pohybovali už len v nízkych, ojedinele stredných hladinách. Okrem peľu spomínaných inváznych rastlín sa v ovzduší vyskytoval ešte peľ tráv, skorocelu, štiavu, mrlíka, chmeľu, mrkvovitých a astrovitých rastlín. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodmi Cladospórium, Alternária, Epicoccum a Stemphylium.
„Peľová sezóna sa pomaly končí. Denné koncentrácie peľu sa budú udržiavať prevažne v nízkych alergologicky nevýznamných hladinách. Len počas slnečných a teplých dní ešte môže dôjsť k miernemu zvýšeniu ich denných koncentrácií a vtedy príde aj k nárastu denných koncentrácií spór plesní v ovzduší,“ vysvetlila Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) na Slovensku.
Podľa jej slov je v prípade húb a plesní mechanizmus alergickej reakcie rovnaký ako u peľu rozličných rastlín, potravín či ďalších alergénov. Pritom pre väčšinu z ľudí nepredstavujú zdravotné riziko a ľudský organizmus s nimi dokáže koexistovať. Týchto mikroskopických organizmov existuje viac ako 10.000 druhov a mnohé z nich majú ľudia doma bez ohľadu na to, ako usilovne upratujú.
Plesne a huby teda možno nájsť takmer všade, v interiéri aj vonku, nezvládajú jedine mrazy a extrémne teplé a suché počasie. V prípade vhodných podmienok sa rozmnožujú mikroskopickými výtrusmi, ktoré umožňujú šírenie vzduchom aj dotykom.
Najčastejšie prejavy plesňovej alergie sú slzenie a pálenie očí (zápal spojiviek), vodnatá nádcha, časté kýchanie a pocit upchatého nosa, priedušková astma a problémy s dýchaním, ekzém a začervenania pokožky (hlava, líca, lakťové jamky a pod.), v ťažších prípadoch systémové imunitné ochorenia, bolesť hlavy či spánkové ťažkosti.
Aj celkové denné koncentrácie ďalších silných alergénov, hlavne inváznych rastlín, ako sú palina či zlatobyľ, sa pohybovali už len v nízkych, ojedinele stredných hladinách. Okrem peľu spomínaných inváznych rastlín sa v ovzduší vyskytoval ešte peľ tráv, skorocelu, štiavu, mrlíka, chmeľu, mrkvovitých a astrovitých rastlín. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodmi Cladospórium, Alternária, Epicoccum a Stemphylium.
„Peľová sezóna sa pomaly končí. Denné koncentrácie peľu sa budú udržiavať prevažne v nízkych alergologicky nevýznamných hladinách. Len počas slnečných a teplých dní ešte môže dôjsť k miernemu zvýšeniu ich denných koncentrácií a vtedy príde aj k nárastu denných koncentrácií spór plesní v ovzduší,“ vysvetlila Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) na Slovensku.
Podľa jej slov je v prípade húb a plesní mechanizmus alergickej reakcie rovnaký ako u peľu rozličných rastlín, potravín či ďalších alergénov. Pritom pre väčšinu z ľudí nepredstavujú zdravotné riziko a ľudský organizmus s nimi dokáže koexistovať. Týchto mikroskopických organizmov existuje viac ako 10.000 druhov a mnohé z nich majú ľudia doma bez ohľadu na to, ako usilovne upratujú.
Plesne a huby teda možno nájsť takmer všade, v interiéri aj vonku, nezvládajú jedine mrazy a extrémne teplé a suché počasie. V prípade vhodných podmienok sa rozmnožujú mikroskopickými výtrusmi, ktoré umožňujú šírenie vzduchom aj dotykom.
Najčastejšie prejavy plesňovej alergie sú slzenie a pálenie očí (zápal spojiviek), vodnatá nádcha, časté kýchanie a pocit upchatého nosa, priedušková astma a problémy s dýchaním, ekzém a začervenania pokožky (hlava, líca, lakťové jamky a pod.), v ťažších prípadoch systémové imunitné ochorenia, bolesť hlavy či spánkové ťažkosti.
