Bratislava 28. marca (TASR) - Zmena času môže krátkodobo ovplyvniť biorytmus, výkonnosť, kvalitu spánku, ale aj celkovú pohodu. Citlivejšie osoby ju môžu vnímať viac, najmä deti, starší ľudia, osoby s poruchami spánku, pacienti s chronickými ochoreniami, ale aj osoby pracujúce na zmeny. Pre TASR to uviedla Zuzana Klinčáková z Poradne zdravia na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave.

„U týchto ľudí môže dôjsť k výraznejšiemu narušeniu biorytmu, čo sa môže prejaviť nielen subjektívnymi ťažkosťami, ale aj prechodným znížením psychickej a fyzickej výkonnosti. Vo väčšine prípadov ide len o prechodný stav, organizmus sa na zmenu adaptuje v priebehu niekoľko dní,“ dodala odborníčka.

Romana Kseňáková z Odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR poukázala na výsledky medicínskych výskumov, ktoré potvrdzujú, že cirkadiánny rytmus organizmu nie je schopný okamžite zareagovať na zmenu času zo dňa na deň. „Z tohto dôvodu môžu mať ľudia poruchy spánku, zhoršenú pozornosť, môžu byť malátni, môžu pociťovať bolesti hlavy či únavu. Potrebné je zdôrazniť, že časová adaptácia je proces veľmi individuálny a každý ju môže vnímať inak,“ doplnila.

Na časový posun je podľa odborníčok ideálne pripraviť sa postupnou úpravou denného režimu, niekoľko dní vopred. Odporúča sa najmä pravidelnosť času zaspávania a vstávania, primeraná pohybová aktivita, zníženie času stráveného pri elektronických zariadeniach pred spaním. Dôležitý je aj vhodný režim stravovania, obmedzenie ťažkých jedál vo večerných hodinách a zníženie príjmu kofeínu pred spaním, ozrejmila Klinčáková.

V nedeľu (29. 3.) začne platiť letný čas. Počas noci na nedeľu sa o 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ) posunú hodinky o hodinu dopredu na 3.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). Víkendová noc tak bude o jednu hodinu kratšia.