Quantcast
< sekcia SEKCIA: Zdravie

Slovenskí zubní lekári starnú

Foto: TASR/AP

Vyše polovica zubárov je starších ako 56 rokov.

Nový Smokovec 20. apríla (TASR) – Na tohtoročnom jarnom sneme Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) sa v Novom Smokovci vo Vysokých Tatrách stretlo približne 200 odborníkov z celého Slovenska. Počas jednodňového programu okrem iného prezentovali svoje skúsenosti v oblastiach ako napr. starostlivosť o zuby, podmienky pri práci, vzťahy s poisťovňami či zmeny v legislatíve.

„Venovali sme sa aj otázke, aký vplyv majú daňové zákony na výkon funkcie funkcionárov komory. Zmenou daňových zákonov a odvodových povinností sa veľmi zaťažujú rozpočty komory a peniaze, ktoré tam členovia vkladajú ako členské, sú zdaňované odvodmi,“ zdôraznil prezident SKZL Ján Gašič. Problémom sa podľa neho javí aj fakt, že veková štruktúra zubárov na Slovensku sa neustále zvyšuje.

Podľa Gašiča niečo viac ako 50 percent zubárov je starších ako 56 rokov. „Ďalších 30 percent zubárov je starších ako 61 rokov. Záujem o štúdium je, žiaľbohu lekárske fakulty prijímajú pomerne nízky počet záujemcov o štúdium. Dôvodom je personálne, priestorové a prístrojové vybavenie ale aj nedostatok pacientov, ktorí sú ochotní dať sa ošetriť na výučbových pracoviskách,“ vysvetľuje Gašič.

Ďalším z problémov, ktorým sa zaoberali odborníci na dnešnom sneme, bolo rozmiestnenie zubných lekárov. Stáva sa, že hlavne mladí zubní lekári, ktorí nastúpia na pracovisko na dedine po staršom kolegovi, si ho po polroku presunú do mesta. „Tým sa dostupnosť poistencov, pacientov do týchto ambulancií komplikuje. Preto sa chceme obrátiť na poisťovne s požiadavkou, aby zmluva s poisťovňou bola viazaná na miesto výkonu povolania, aby sa zachovala dostupnosť,“ doplnil šéf SKZL. Ďalšou nevyriešenou otázkou je podľa neho aj stále sa zvyšujúca administratíva, ktorá je nefunkčná.

Hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva pre zubné lekárstvo Neda Markovská pre TASR potvrdila, že zdravotná prevencia ako taká, nie iba zubná, je na Slovensku stále nedostačujúca. „Udržanie zdravia u nás je problém, ľudia chodia k lekárovi až vtedy, až keď ide o vážnu vec. Dnes vieme zubnému kazu zabrániť včasným prehliadkami, fluoridovaním a správnym stravovaním. To sú tri základné preventívne opatrenia, ktoré v mnohých krajinách Európy znížili zubný kaz hlavne u detí na minimum. My sme na tom veľmi zle,“ konštatovala.

Podľa nej na Slovensku stúpa počet detí vo veku od nula do 14 rokov, ktoré ešte nikdy neboli u zubára. V súčasnosti je to v priemere 30 percent detí. „Druhý veľký problém Slovákov je, že všetko kupujeme zo západoeurópskych krajín, za ceny, ktoré nie sú prispôsobené našim cenám, a tak je naše ošetrenie relatívne drahé a vstupy do ambulancií sú vysoké,“ upozornila Markovská. Na druhej strane však zdôraznila, že ľudia v zahraničí si na zubné ošetrenie šetria prostriedky, čo na Slovensku nie je vôbec bežné.