< sekcia Žilinský kraj

Erb Oravskej stolice znázorňoval jej vojenskú schopnosť

Oravský Hrad Foto:

Erb Oravskej stolice vníma stále ako symbol regiónu Orava, ktorý má aj v súčasnosti právne využitie a je súčasťou erbu a pečate Žilinského samosprávneho kraja.

Bratislava 8. augusta (TASR) – Medveď na trojvrší medzi dvoma smrekmi, pod ktorými tečie rieka, sú základnými časťami erbu niekdajšej Oravskej stolice. Podľa historika Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Martina Chmelíka erbovú listinu – armáles vydal pre túto stolicu cisár Svätej ríše rímskej a uhorský kráľ Rudolf II. v roku 1598. Pridelený erb zdôrazňoval vojenskú schopnosť Oravskej stolice a bol symbolom jej právneho a privilegovaného postavenia.

Chmelík uviedol, že Oravská stolica používala svoj erb ako pečať na overovanie platnosti listín stoličnej proveniencie ako symbol na verejných budovách, hlavne na stoličnom dome a na vojenských zástavách oravskej šľachty. "Pred udelením sa na pečatenie dokumentov zvyčajne používali rodové pečate stoličných úradníkov, župana, podžupana a slúžnych. Jednotný erb získala stolica až po udelení armálesu od panovníka," spresnil.

Historik tvrdí, že každý erb je jedinečný a nikde na svete sa nenachádzajú dva rovnaké typy. Výber figúr či farieb na erbe Oravskej stolice podľa neho nebol svojvoľný a musel podliehať pravidlám heraldiky. "Na tieto účely mal vo svojej kancelárii panovník špecialistov. Tí podľa heraldiky striktne určovali, aké farby a figúry mohli byť použité. Všetko malo svoj symbolický význam," povedal Chmelík.

Erb Oravskej stolice vníma stále ako symbol regiónu Orava, ktorý má aj v súčasnosti právne využitie a je súčasťou erbu a pečate Žilinského samosprávneho kraja. "Stále sa aj využíva pri rôznych spoločenských a kultúrnych aktivitách," dodal Chmelík.

Problematické datovanie

Určiť presný rok vzniku mestských a obecných erbov na Orave je podľa historičky Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Ivety Florekovej v mnohých prípadoch zložité. Historici vychádzajú iba z pečatí, ktoré sú z väčšej časti nedatované.

Podľa Florekovej je zo staršieho obdobia známa pečať mesta, dnes obce, Veličná z roku 1601. Viacerým obecným pečatiam z Malatinej, Pucova, Habovky či Oravskej Lesnej datuje vznik v 18. storočí. "Od 19. storočia boli už všetkým zhotoveným pečatiam pravidelne prideľované dátumy," spresnila Floreková. Ako pokračovala, erby na Orave vznikali všade tam, kde mesto alebo obec dosiahli určitý stupeň vývoja a začali žiť plnohodnotným hospodárskym životom a fungovať ako právna inštitúcia.

"Administratívna činnosť, spojená s pečatením písomností, ich nútila, aby si pre svoju pečať vybrali jedinečný symbol, ktorý ich následne reprezentoval," povedala Floreková. Výber symbolu sa spája s obdobím, v ktorom vznikla konkrétna obec či mesto na Orave. Prvé erby vznikali podľa historičky v 14. storočí a boli na nich zobrazení patróni farských kostolov a iné cirkevné motívy. "Väčšina oravských obcí vznikla koncom 15. až začiatkom 17. storočia. V tom období môžeme predpokladať, že symbol erbu si zvolili zástupcovia obce podľa vlastného výberu a pravdepodobne s odobrením zemepána," vysvetlila Floreková.

Myslí si, že v tomto prípade mohlo ísť o pretvorený a upravený erb zemepána alebo doplnenie pôvodného symbolu svätca, opevnenia či motívu povolania. Po 17. storočí vníma zmenu tunajších obecných erbov z neheraldických na heraldické.

Podľa Florekovej je ťažké vysvetliť, prečo sa obec rozhodla pre konkrétne štítové znamenie. "Okrem toho, že si obce vyberali motívy, ktoré by ich charakterizovali, pripomínali určitú udalosť, ich zakladateľa či typické zamestnanie jej obyvateľov, vznikali aj takzvané hovoriace erby. Príkladom je Medvedzie so symbolom medveďa, Srňacie so znakom srnca, Oravský Podzámok so symbolom opevnenia s erbom Thurzovcov či Kraľovany so štítovým znamením pltí," dodala Floreková.