Quantcast
< sekcia Žilinský kraj

Folklórna skupina Zborovanka zachováva tradície od roku 1976

V obci Zborov nad Bystricou na Kysuciach existuje už 28 rokov folklórny súbor. Spoločne ho vedie Anna Pupíková, ktorá jej jeho členkou od roku 1991, je jeho kronikárkou a speváčkou. Pani Pupíková má starý ľudový kroj, v ktorom vystupuje na rôznych podujatiach v obci. Foto: TASR/ Pavol Ďurčo

Pri zrode stálo 24 členov, ktorí začali vystupovať na rôznych slávnostiach, sobášoch či podujatiach v obci.

Zborov nad Bystricou 18. apríla (TASR) – Zvyky a tradície kysuckej obce Zborov nad Bystricou zachováva od roku 1976 folklórna skupina Zborovanka, v ktorej momentálne pôsobí dvanásť členov.

"Chodíme s turvoňom po dedine. Potom staviame máj, v júli chodíme vystupovať do Ochodnice, 15. septembra sú v obci hody. V októbri máme úctu k starším a tesne pred Vianocami spievame v domovoch dôchodcov, kde sú umiestnení naši rodáci. Okrem toho vítame návštevy v obci," zrekapitulovala činnosť miestnych folkloristov 68-ročná Anna Pupíková, ktorá skupinu vedie spolu s Evou Valkovou.

V obci Zborov nad Bystricou na Kysuciach existuje už 28 rokov folklórny súbor. Spoločne ho vedie Anna Pupíková, ktorá jej jeho členkou od roku 1991, je jeho kronikárkou a speváčkou. Pani Pupíková má starý ľudový kroj, v ktorom vystupuje na rôznych podujatiach v obci.
Foto: TASR/Pavol Ďurčo


Doplnila, že folklórnu skupinu založili Marián Pavčík, Mária Jánošíková a Anna Jedináková od Backov. "Pri zrode stálo 24 členov, ktorí začali vystupovať na rôznych slávnostiach, sobášoch či podujatiach v obci. U nás v dedine chodili ženy z dvora, ako sa to u nás volá, všetky naraz kopať alebo sušiť. Po skončení práce všetko nechali. Samozrejme, poďakovali bohu za čas. Stáli a spievali. Nebolo dňa, aby sa nezaspievalo. A v každom dvore to tak bolo. Preto sa ony dali takto dohromady a vznikla prvá skupina. Ony to mali asi od svojich predkov a my zas od nich," povedala Pupíková, ktorá v skupine pôsobí od roku 1991.



Podotkla, že na rozdiel od predkov dnes majú kroje trošičku vylepšené. "Muži skôr nosili ľanovú košeľu, vyšitú len okolo krku. Rovné široké rukávce a košeľa sa obyčajne nosila navrchu. Nohavice nosili súkenné, bez výšiviek, úplne obyčajné. Ženám nesmel chýbať čapec na hlave, mušlínová šatka. Nosievali oplecko, na tom bola košieľka a ľajbík, my sme to volali spodnička. Na vrch išiel fortuch a na to prednička. Tá bývala vždy krásna. Samozrejme, záležalo na tom, či to bola bohatšia alebo chudobnejšia dievka," dodala Pupíková.