Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Alojz Štróbl sa narodil v Kráľovej Lehote, no svoju profesionálnu kariéru spojil predovšetkým s Budapešťou.
Autor TASR
Liptovský Hrádok 28. septembra (TASR) - Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku v pondelok sprístupnilo výstavu venovanú sochárovi z Kráľovej Lehoty Alojzovi Štróblovi. Ako TASR informovala marketingová manažérka Liptovského múzea Slávka Križková, tento rok si pripomínajú 170 rokov od narodenia tohto významného liptovského rodáka, ktorý bol jedným z najvýraznejších sochárov stredoeurópskeho priestoru na prelome 19. a 20. storočia.
Výstava našla nové priestory po jej úspešnom uvedení v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. „Návštevníkom približuje nielen tvorbu Alojza Štróbla, ale aj umelecké prostredie, v ktorom pôsobil, jeho vzťahy so súčasníkmi a väzby na rodný Liptov,“ priblížila kurátorka a spoluautorka výstavy Jana Babušiaková z Liptovskej galérie P. M. Bohúňa.
Alojz Štróbl sa narodil v Kráľovej Lehote, no svoju profesionálnu kariéru spojil predovšetkým s Budapešťou. Presadil sa ako významný sochár, pedagóg a neskôr aj riaditeľ sochárskej školy. Jeho tvorba sa vyznačuje výrazným príklonom k realizmu. Venoval sa najmä figurálnej a portrétnej tvorbe.
Kurátorky výstavy Jana Babušiaková a Veronika Repová však nechceli jeho dielo predstaviť ako izolovaný príbeh jedného umelca. „Výstava preto vytvára širší obraz umeleckej scény prelomu storočí a Štróbla zasadzuje do siete vzťahov s jeho súčasníkmi, kolegami a žiakmi,“ ozrejmila Repová.
Napriek tomu, že si Štróbl svoju profesionálnu kariéru vybudoval najmä v Budapešti, s Liptovom zostal celý život spätý. Do rodnej Kráľovej Lehoty sa pravidelne vracal a vo svojom letnom sídle Frischfeuer mal aj vlastný ateliér. Jeho pôsobenie v regióne pripomínajú dodnes zachované diela. Priamo pred liptovskomikulášskou galériou je možné vidieť inštalované dve známe plastiky - Diviak a Naša matka.
„Výstava, ktorá prepája zbierky Liptovskej galérie P. M. Bohúňa, Liptovského múzea v Ružomberku a súkromných zbierok, ponúka pohľad na Alojza Štróbla nielen ako na významnú osobnosť dejín umenia, ale aj ako na človeka, ktorý na svoje rodisko nikdy nezabudol,“ doplnila Križková s tým, že výstavu je možné v Národopisnom múzeu Liptovský Hrádok navštíviť do 31. decembra.
Výstava našla nové priestory po jej úspešnom uvedení v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. „Návštevníkom približuje nielen tvorbu Alojza Štróbla, ale aj umelecké prostredie, v ktorom pôsobil, jeho vzťahy so súčasníkmi a väzby na rodný Liptov,“ priblížila kurátorka a spoluautorka výstavy Jana Babušiaková z Liptovskej galérie P. M. Bohúňa.
Alojz Štróbl sa narodil v Kráľovej Lehote, no svoju profesionálnu kariéru spojil predovšetkým s Budapešťou. Presadil sa ako významný sochár, pedagóg a neskôr aj riaditeľ sochárskej školy. Jeho tvorba sa vyznačuje výrazným príklonom k realizmu. Venoval sa najmä figurálnej a portrétnej tvorbe.
Kurátorky výstavy Jana Babušiaková a Veronika Repová však nechceli jeho dielo predstaviť ako izolovaný príbeh jedného umelca. „Výstava preto vytvára širší obraz umeleckej scény prelomu storočí a Štróbla zasadzuje do siete vzťahov s jeho súčasníkmi, kolegami a žiakmi,“ ozrejmila Repová.
Napriek tomu, že si Štróbl svoju profesionálnu kariéru vybudoval najmä v Budapešti, s Liptovom zostal celý život spätý. Do rodnej Kráľovej Lehoty sa pravidelne vracal a vo svojom letnom sídle Frischfeuer mal aj vlastný ateliér. Jeho pôsobenie v regióne pripomínajú dodnes zachované diela. Priamo pred liptovskomikulášskou galériou je možné vidieť inštalované dve známe plastiky - Diviak a Naša matka.
„Výstava, ktorá prepája zbierky Liptovskej galérie P. M. Bohúňa, Liptovského múzea v Ružomberku a súkromných zbierok, ponúka pohľad na Alojza Štróbla nielen ako na významnú osobnosť dejín umenia, ale aj ako na človeka, ktorý na svoje rodisko nikdy nezabudol,“ doplnila Križková s tým, že výstavu je možné v Národopisnom múzeu Liptovský Hrádok navštíviť do 31. decembra.
