< sekcia Žilinský kraj

ŽSK pokračuje intenzívne v opravách poškodenej cesty vo Vrátnej doline

Vo Vrátnej doline neďaleko Terchovej pokračujú v odstraňovaní následkov na viacerých miestach poškodených ciest a potoka po ničivej prívalovej povodni z 21. júla 2014. Cesta do doliny od Starého dvora je naďalej uzatvorená. Vrátna dolina, 1. augusta 2014. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Najviac práce nás čaká na zničenom úseku od Starého dvora po Chatu Vrátna.

Terchová 1. augusta (TASR) – Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) intenzívne pokračuje v rozsiahlych a nákladných opravách poškodených cestných komunikácií vo Vrátnej doline, ktorú nedávno postihla povodeň z prívalových dažďov.

"Najviac úsilia si vyžiadal úsek v Tiesňavách, kadiaľ vedie jediná prístupová cesta do celej Vrátnej doliny. Sanácia poškodených častí pokročila tak, že sa nám už pred dvoma dňami podarilo uvoľniť individuálnu dopravu pre návštevníkov aj pravidelnú autobusovú dopravu," vysvetlil predseda ŽSK Juraj Blanár.

Zároveň vyzdvihol, že vďaka schválenej vládnej finančnej pomoci môžu pokračovať aj práce na obnove oporných múrov v Tiesňavách a stabilizácii cestného podložia. "Najviac práce nás čaká na zničenom úseku od Starého dvora po Chatu Vrátna. Pripravujeme demontáž zvodidiel, čistenie priepustov, mostov a obnovu cestného telesa," spresnil podpredseda ŽSK Jozef Štrba.

"Vyvíjame maximálne úsilie, aby sme do zimnej prevádzky obnovili cestu až k Chate Vrátna," dodal Štrba s tým, že situácia v Terchovej a jej blízkom, turisticky atraktívnom okolí, v Dierach, Štefanovej či v Starom dvore, je bezpečná a cestovný ruch funguje prakticky úplne normálne, bez akýchkoľvek vážnejších problémov.

Fotogaléria: Odstraňovanie živelnej pohromy vo Vrátnej doline
.

Prípadné ďalšie zosuvy vo Vrátnej doline by už nemali byť také ničivé

Zosuvy vo Vrátnej doline, neďaleko Terchovej, sa v prípade ďalších extrémnych zrážok môžu zopakovať. Nemali byť však byť už také ničivé. To je výsledok geologickej obhliadky, ktorú v uplynulých dňoch zrealizovali na mieste geológovia Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) v Bratislave.

Odborníci boli tri dni v teréne, aby skúmali miesta masívnych zosuvov, ktoré boli súčasťou ničivej prívalovej povodne z 21. júla. Výsledky svojej práce predstavili dnes na tlačovej konferencii v Bratislave. "Nešlo o klasický zosuv," informoval riaditeľ ústavu Branislav Žec.

Geológovia zistili, že v tomto prípade išlo o hlinito-kamenité prúdy, ktoré sú typické skôr pre vyššie horstvá ako Alpy či Himaláje. Vedúci tímu geológov Pavel Ličšák vysvetlil, že spúšťačom boli nadmerné zrážky. V ich dôsledku došlo v strmých svahoch hlavného hrebeňa Malej Fatry, nad pásmom lesa, k množstvu drobných pôdnych zosuvov s hrúbkou jeden až jeden a pol metra. Masy hliny sa následne zošmykli po rozmočenom povrchu a v lievikovitom závere doliny zliali do prúdu, ktorý nabral rýchlosť až 40 kilometrov za hodinu. Jeho hustota bola taká veľká, že dokázal unášať všetko, čo sa na dne dolín nachádzalo.

"Objem zosunutej horniny bol minimálne 100.000 kubických metrov, čo je päť futbalových štadiónov naplnených do výšky päť metrov," priblížil Liščák. Šťastím podľa neho bolo, že masa hliny a kamenia sa nezosunula naraz, ale vo viacerých vlnách. "V opačnom prípade, by to zmietlo celú údolnú stanicu lanovky a neostalo by tam nič," vysvetlil.

Šéf tímu geológov pripustil, že v krajom prípade môže dôjsť v tejto oblasti k ďalším zosuvom, ak by sa zopakovali intenzívne zrážky. Vylúčiť ich nie je možné aj preto, že pôdna vrstva vo vysokých horských polohách je značne nasiaknutá vodou. Liščák opísal, že na týchto miestach mali blato po členky.

Geológ konštatoval, že ďalšie zosuvy by už nemali mať taký veľký rozsah, pretože dno dolín je už, obrazne povedané, vyčistené a nie je v ňom dostatok voľného materiálu na ďalší ničivý prúd. Tiež vysvetlil, že zosunutý val horniny na dne doliny dokáže do veľkej miery absorbovať prípadné ďalšie hlinito-kamenité prúdy a tak znížiť riziko ďalších škôd.