< sekcia Žilinský kraj

Dôsledky prvej svetovej vojny zmapuje unikátna regionálna publikácia

Ilustračné foto Foto: TASR

Jednotlivé kapitoly už prakticky hotového rukopisu sa venujú situácii tesne pred vojnou, odvodom brancov, kde narukovali.

Liptovský Mikuláš 8. augusta (TASR) – Riaditeľ liptovskomikulášskej pobočky Štátneho archívu v Bytči Peter Vítek dokončuje rukopis unikátnej publikácie mapujúcej dôsledky prvej svetovej vojny v Liptove. Chce ňou zároveň podnietiť historikov v ďalších regiónoch, aby mohla napokon vzniknúť ucelená celoslovenská faktografia.

„V monografiách jednotlivých obcí, ktoré od roku 1998 zostavujem, sa žiada aspoň súpis obetí. Dlhšie som sa zaoberal myšlienkou, ako to dať dokopy, lebo nikto nikdy nepublikoval počet padlých obyvateľov Liptova, na akých frontoch bojovali. Nikto sa prvou svetovou vojnou nezaoberal detailnejšie,“ vysvetlil pre TASR.

Motivovalo ho, aby rozšíril svoj výskum. Postupne sa naučil, čo všetko môže nájsť v matrikách, nielen mená padlých vojakov, ale aj čísla ich jednotiek a vyznačené bojiská. „Dostal som sa k zoznamom okresného úradu z roku 1932, no ani tie neboli úplne presné. Porovnával som ich s obecnými matrikami,“ priblížil Vítek doslova detektívne skúmanie.

„Minulý rok som si povedal, že sa blížili okrúhle sté výročie, tak začnem zostavovať súvislý text. Orientoval som sa najmä na pramenný archívny materiál. Do toho prišla ponuka Liptovského múzea a naša spoločná žiadosť o grant. Bohužiaľ, hoci ide o jedinú publikáciu svojho druhu, nezískali sme ho. Pomáhame si ako vieme, no táto knižka do konca roka určite vyjde,“ uistil.

Jednotlivé kapitoly už prakticky hotového rukopisu sa venujú situácii tesne pred vojnou, odvodom brancov, kde narukovali. „Situáciu na frontoch dokumentujú zachované spomienky Liptákov. Najviac ich bojovalo a padlo na východnom fronte v Haliči,“ spresnil s tým, že súčasťou bude aj zoznam približne piatich stoviek liptovských legionárov vo francúzskych, ruských a talianskych légiách.

Bohatú kapitolu bude tvoriť situácia priamo v Liptove počas vojny. „Hoci sa ho priamo nedotkla, podobne ako väčšiny Slovenska s výnimkou východnej časti, mnohí muži museli odísť do boja. Obyvateľstvo trpelo núdzou, potraviny či petrolej boli na prídel, rekvírovali sa kovy. Priamym dôsledkom vojnového strádania bola v roku 1918 španielska chrípka so štyrmi stovkami obetí iba v našom regióne,“ spresnil.

„Celkovo sa dá hovoriť o vyše dvoch tisíckach padlých vojakov, čo boli približne tri percentá vtedajšej populácie Liptova. Nevieme to porovnať v rámci Slovenska, lebo chýbajú takéto regionálne publikácie. Práve preto chceme byť určite jednou z prvých lastovičiek. Je to téma, ktorej sa v období socializmu venovalo veľmi okrajovo, Škoda, že sa nezačalo skôr, keď ešte žili mnohí pamätníci,“ dodal Vítek.