< sekcia Žilinský kraj

V Predmieri spomínali na Štefánika, mohylu mu postavili už v máji 1919

Obec Predmier v okrese Bytča patrí medzi najstaršie osídlené lokality v oblasti severozápadného Slovenska, v roku 2018 oslávila 825. výročie prvej písomnej zmienky. Na snímke socha M.R. Štefánika pred Farským kostolom sv. Gála v Predmieri 8. marca 2019. Foto: FOTO TASR - Erika Ďurčová

Dlhoročná štefánikovská tradícia je súčasťou histórie Predmiera.

Predmier 4. mája (TASR) – V obci Predmier v okrese Bytča si v sobotu pripomenuli 100. výročie tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika, ktorému postavili už 19. mája 1919 prvú mohylu na Slovensku. Štefánikovu sochu v životnej veľkosti postavili na jej mieste 19. októbra 1930 a do základov pomníka uložili mramorovú dosku z mohyly.

Starosta obce Štefan Klus pripomenul, že Štefánikova socha stojí na svojom mieste od roku 1930. "S malými výnimkami, keď ju naši občania chránili a museli ju premiestniť. Ale potom ju vrátili späť. Aj preto sme si uctili na spomienkovej slávnosti významnú osobnosť M. R. Štefánika," povedal Klus.

Podľa podpredsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Petra Webera bolo podujatie v Predmieri najvýznamnejšou pripomienkou 100. výročia tragickej smrti M. R. Štefánika na území samosprávneho kraja. "Aj z dôvodu, že je tu jeho socha, ktorá vydržala počas druhej svetovej vojny aj komunizmu. Miestni ľudia si tú sochu bránili. Takže je to určite jediná socha, ktorá vydržala celé toto obdobie na svojom mieste," podotkol Weber.

Dlhoročná štefánikovská tradícia je súčasťou histórie Predmiera. "Zrodila sa po správe o tragickej smrti M. R. Štefánika a prispeli k nej vojaci 18. pešieho pluku z Hradca Králové, ktorý vykonával hliadkovú a strážnu službu na Považí smerom k Žiline. Vojaci s legionármi a občanmi Predmiera na jar 1919 odstránili mohylu uhorskej kráľovnej Alžbety, zvanej Sisi, a na jej mieste dva týždne po Štefánikovej smrti postavili jeho mohylu," informovala kronikárka obce Jolana Letríková.

Z iniciatívy správcu rímskokatolíckej ľudovej školy Gejzu Štercela sa po oslavách 48. výročia narodenia Štefánika stretli richtári z okolitých obcí s učiteľmi Martinom Jozefom Dubravkom, Jozefom Malgotom a legionármi Jandom a Fusekom. "Zvolili výbor na stavbu pomníka. Uskutočnili finančnú zbierku, do ktorej prispeli okolité obce i občania Predmiera, hoci vtedy bola v obci veľká bieda. Samotný Štercl prispel veľkou sumou. Výbor oslovil akademického sochára Pavla Bána z Turčianskych Teplíc, aby navrhol Štefánikov pomník. Súrodenci Štefánika – sestra Elena a brat Mirko - mu poskytli svoje fotografie. Prvú sochu v hodnote 15.000 Kčs výbor neprijal, preto Bán vytvoril novú sochu z kvalitného pieskovca," uviedla kronikárka.

"V rokoch 1948 až 1958 boli všetky pamiatky – pamätné tabule, mohyly a pomníky M. R. Štefánika - na Slovensku odstránené. Zachoval sa iba jediný pamätník v životnej veľkosti, a to práve v Predmieri. Obyvatelia obce ho strážili vo dne, v noci. Snahy odstrániť sochu boli i v roku 1968. Napokon ju zničila až príroda. Počas veľkej búrky 8. júna 1998 vyvrátila víchrica 200-ročnú lipu, ktorej konáre pomník úplne zdemolovali. Po rekonštrukcii ho slávnostne odhalili 24. júla 1999," pripomenula Letríková.