FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Tragédia si vyžiadala 15 mŕtvych, desať ľudí bolo ťažko a 60 ľahko zranených, 40 dedinčanov bolo neskôr odsúdených na takmer 37 rokov väzenia.
Autor TASR
Ružomberok 29. októbra (TASR) - Černovskú tragédiu si v stredu pietnou spomienkou pri Pamätníku černovských martýrov v ružomberskej mestskej časti Černová pripomenuli zástupcovia ružomberskej samosprávy spolu s predsedom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefom Božikom, podpredsedami ZMOS, rektorom Katolíckej univerzity Jaroslavom Demkom či so starostkami a starostami obcí dolného Liptova.
„Pred 118 rokmi chceli naši predkovia, aby tunajší novopostavený rímskokatolícky Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej posvätil hlavný iniciátor výstavby kostola, černovský rodák, rímskokatolícky kňaz Andrej Hlinka. Černovčania sa snažili zabrániť príchodu kňazov, ktorí boli biskupom určení posvätiť kostol. Ľudia preto vytvorili pri vstupe do dediny bariéru ľudských tiel. Uhorskí žandári však na pokojné zhromaždenie veriacich začali strieľať,“ uviedol primátor mesta Ružomberok Ľubomír Kubáň.
Tragédia si vyžiadala 15 mŕtvych, desať ľudí bolo ťažko a 60 ľahko zranených, 40 dedinčanov bolo neskôr odsúdených na takmer 37 rokov väzenia. „Udalosti v Černovej nie sú len historickou krivdou na Slovákoch, ale v prvom rade mementom, ktoré bude navždy pripomínať hodnotu demokracie a princípy vzájomnej tolerancie, úcty a porozumenia medzi národmi,“ podotkol Kubáň.
Podľa predsedu ZMOS odhalil masaker v Černovej pravú tvár, ktorá viac ako 130 rokov maďarizácie poznačovala Horné Uhorsko tým, že sa maďarská entita snažila pomaďarčovať celé slovenské okolie. „Keď sa ZMOS rozhodovalo, že bude nielen organizáciou, ktorá bude obhajovať mestá, obce a občanov, ale bude aj hodnotou organizáciou, ktorá si bude pripomínať dôležité medzníky v dejinách slovenského národa, tak som rád, že moji kolegovia prijali iniciatívu a spoločne tu práve na cintoríne v Černovej spomíname na dejinné udalosti, ktoré sa odohrali 27. októbra v roku 1907,“ spresnil Božik.
Tragický zásah voči slovenským katolíkom vyvolal ostré reakcie aj za hranicami vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Udalosť sa na základe rozhodnutia poslancov Národnej rady SR z 20. októbra 1993 pripomína na Slovensku ako pamätný deň - Deň černovskej tragédie.
„Pred 118 rokmi chceli naši predkovia, aby tunajší novopostavený rímskokatolícky Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej posvätil hlavný iniciátor výstavby kostola, černovský rodák, rímskokatolícky kňaz Andrej Hlinka. Černovčania sa snažili zabrániť príchodu kňazov, ktorí boli biskupom určení posvätiť kostol. Ľudia preto vytvorili pri vstupe do dediny bariéru ľudských tiel. Uhorskí žandári však na pokojné zhromaždenie veriacich začali strieľať,“ uviedol primátor mesta Ružomberok Ľubomír Kubáň.
Tragédia si vyžiadala 15 mŕtvych, desať ľudí bolo ťažko a 60 ľahko zranených, 40 dedinčanov bolo neskôr odsúdených na takmer 37 rokov väzenia. „Udalosti v Černovej nie sú len historickou krivdou na Slovákoch, ale v prvom rade mementom, ktoré bude navždy pripomínať hodnotu demokracie a princípy vzájomnej tolerancie, úcty a porozumenia medzi národmi,“ podotkol Kubáň.
Podľa predsedu ZMOS odhalil masaker v Černovej pravú tvár, ktorá viac ako 130 rokov maďarizácie poznačovala Horné Uhorsko tým, že sa maďarská entita snažila pomaďarčovať celé slovenské okolie. „Keď sa ZMOS rozhodovalo, že bude nielen organizáciou, ktorá bude obhajovať mestá, obce a občanov, ale bude aj hodnotou organizáciou, ktorá si bude pripomínať dôležité medzníky v dejinách slovenského národa, tak som rád, že moji kolegovia prijali iniciatívu a spoločne tu práve na cintoríne v Černovej spomíname na dejinné udalosti, ktoré sa odohrali 27. októbra v roku 1907,“ spresnil Božik.
Tragický zásah voči slovenským katolíkom vyvolal ostré reakcie aj za hranicami vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Udalosť sa na základe rozhodnutia poslancov Národnej rady SR z 20. októbra 1993 pripomína na Slovensku ako pamätný deň - Deň černovskej tragédie.
