Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. apríl 2024Meniny má Juraj
< sekcia Ekonomika

Varufakis rezignuje, ak voliči v referende povedia Áno

Grécky minister financií Janis Varufakis Foto: TASR/AP

Varufakis tiež povedal, že nepodpíše žiadnu dohodu s veriteľmi, ak v nej nebude zmienka o reštrukturalizácii gréckeho dlhu.

Atény 2. júla (TASR) - Grécky minister financií Janis Varufakis rezignuje, ak voliči v nedeľnom (5.7.) referende povedia Áno reformám a úsporným opatreniam, ktoré požadujú veritelia. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na Varufakisove vyhlásenie pre televíziu Bloomberg.

Na otázku, či bude ministrom financií, aj keď voliči povedia Áno reformám, odvetil: "Nebudem."

Varufakis tiež povedal, že nepodpíše žiadnu dohodu s veriteľmi, ak v nej nebude zmienka o reštrukturalizácii gréckeho dlhu. "To si radšej odtnem ruku," vyhlásil.



Podľa neho sa veritelia správajú ku Grécku ako ku zadlženej kolónii, ktoré nemá žiadne práva.

Očakáva však, že grécki voliči povedia Nie reformám, ktoré sú podmienkou záchranného programu, a grécky premiér Alexis Tsipras tak bude môcť "dosiahnuť mnohostranne prospešnú dohodu so zvyškom Európy".

Tsipras v stredu 1. júla v televíznom príhovore vyzval voličov, aby v referende zaškrtli Nie s argumentom, že to posilní jeho pozíciu pri rokovaniach s veriteľmi.

Agentúra Reuters však dnes zverejnila reakciu Jeroena Dijsselbloema, predsedu Euroskupiny (neformálneho združenia ministrov financií eurozóny), podľa ktorého Nie v referende Grécku pri rokovaniach nepomôže, naopak, dostane krajinu aj celú Európu do veľmi zložitej situácie.

Navyše otázka, na ktorú majú Gréci odpovedať, už nie je relevantná, keďže platnosť záchranného programu pre Grécko v utorok 30. júna vypršala, povedal Dijsselbloem počas stretnutia s členmi holandského parlamentného výboru.

Podľa Dijsselbloema referendum ukáže, či sú Gréci pripravení akceptovať úsporné opatrenia a reformy, ktoré je potrebné uskutočniť.

Vypracovanie stratégie pre zníženie gréckeho dlhu, ktorý už dosiahol takmer 180 % hrubého domáceho produktu (HDP), je kľúčovou požiadavkou veriteľov aj kľúčovou témou diskusie pred nedeľným referendom.

Viacerí ekonómovia sa domnievajú, že veritelia by mali Grécku pomôcť zmierniť dlhovú záťaž, aby jeho ekonomika mohla chytiť dych. Môže ísť o predlženie termínu splatnosti jeho dlhov, či zníženie úrokov.

Grécku sa podarilo už v roku 2012 pri rokovaní o druhom záchrannom balíku dosiahnuť výrazne zoškrtanie svojho dlhu. Súkromní investori museli vtedy vymeniť grécke dlhopisy za nové s dlhším termínom splatnosti a nižšou hodnotou. A súčasná grécka vláda by chcela, aby aj inštitucionálni veritelia z Európskej únie a Medzinárodný menový fond Grécku odpustili časť dlhu.