Bratislava 14. apríla (Teraz.sk) - Tridsiatim trom rokom života hovoríme, že sú to Kristove roky. No nielen preto, že to bol vek, v ktorom Ježiš Kristus zomrel na kríži, ale najmä preto, že je to fyziologicky i duchovne najtvorivejšie a najsilnejšie obdobie v živote muža. Do bodky to potvrdzuje aj príbeh Svetozára Hurbana Vajanského.

Začiatkom júna 1878 prichádza aj s rodinou do Martina. V roku 1879 má skomponovanú básnickú zbierku Tatry a more, ktorá v predstihu, pred vianočnými sviatkami, začína spoločensky pôsobiť. No a v roku 1880 rozbieha projekt obnovenia mesačníka Slovenské pohľady, ktoré v roku 1846 založil a začal vydávať jeho otec Jozef Miloslav Hurban. Ale hlavne tvorí. Publicisticky, lebo to sa od neho profesionálne očakávalo, i umelecky, lebo to od neho očakával jeho literárny talent. Významný literárny historik a znalec Vajanského diela Ivan Kusý o tomto období Vajanského života napísal: „Tento optimizmus i aktivizmus preniká i všetku literárnu tvorbu Vajanského nástupu. Autor prináša nové a rozličné témy, píše v najrozličnejších žánroch, niekedy i dosť rozdielnymi postupmi. Ale aj napriek tomu sa teraz už pomerne rýchlo vyhranil. Jeho zbierka básní Tatry a more vyšla už koncom roku 1879. Jeho kritická koncepcia sa sformúva v sérii článkov z roku 1880. Naposledy dozrieva Vajanský prozaik, ale s obnovenými Slovenskými pohľadmi sa začína roku 1881 temer súvislý rad jeho spoločenských noviel a románov, iná tematika stáva sa výnimkou.“

Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru začal vydávať ešte v roku 1846 Vajanského otec. Ich texty vtedy dôsledne zachovávali Štúrov projekt literárnej slovenčiny, čiže aj bez ypsilonu. Vydržali až do roku 1852, teda ešte celé tri roky po revolúcii 1848-1849 udržiavali plamienok nádeje, že úsilie štúrovskej generácie nebolo márne. Zanikli z ekonomických dôvodov. Nový a neuveriteľne rafinovaný tlačový zákon totiž požadoval nielen absurdne vysokú kauciu 2500 zlatých, ale ustanovil aj podmienku, že hlavný redaktor musí bývať v mieste, kde sa časopis tlačí. No a to bolo v našich pomeroch nesplniteľné. Hurban býval v Hlbokom a časopis sa tlačil v Skalici a posledné čísla v Trnave. Ako vidieť, ekonomická cenzúra má u nás dobrú tradíciu a pretrváva až dodnes.

Napriek tomu, uvzatosť a zaťatosť prvých Slovenských pohľadov, v ktorých sa literárne formovala štúrovská literárna generácia, bola blízka aj ich potomkom. Navyše, v prípade Hurbanovcov tu bola aj rodinná spriaznenosť. Tak sa stalo, že Svetozár Hurban Vajanský na začiatku oslovil martinského advokáta Pavla Mudroňa a ten bez zaváhania zobral na seba ekonomickú stránku veci. Čo sa týka tvorby jednotlivých čísel, aj tu nastala šťastná zhoda okolností. Koncom roka 1879 prišiel z Rimavskej Soboty do Martina Jozef Škultéty. Stal sa úradníkom banky Slávia, no od začiatku vedel, že je to iba prestupná stanica. A príležitosť nedala na seba dlho čakať. Od začiatku roku 1881 vytvoril so Svetozárom Hurbanom Vajanským tandem, ktorý v rôznych podobách a životných situáciách pretrval až do Vajanského smrti.

No vtedy to boli životaschopní mladí muži, ktorí sa už dokázali orientovať aj v pachoch rozvíjajúceho sa kapitalizmu a v jeho vynaliezavostiach. Preto urobili vynikajúci marketingový ťah. Svetozárovi Hurbanovi sa podarilo presvedčiť otca, aby pokračoval v písaní životopisu Ľudovíta Štúra a to, čo už má hotové, môže byť hneď publikované v obnovovaných Slovenských pohľadoch. Veci sa totiž mali tak, že slovenská vzdelanejšia verejnosť už dve desaťročia chcela mať literárny obraz Ľudovíta Štúra a dejov, čo sa zbehli okolo neho.

Koncepčné prihlásenie sa obnovených Slovenských pohľadov k ideovému odkazu štúrovcov i Matice slovenskej Vajanský vynachádzavo potvrdil aj vstupným článkom do prvého čísla časopisu s dátumom 1. januára 1881. Nazval ho podľa známej a všeobecne uznávanej literárnohistorickej štúdie svojho otca Slovensko a jeho život literárny, ktorá vychádzala v prvom období Slovenských pohľadov v rokoch 1846 až 1851. Všetky tieto skutočnosti sa „obecenstvu“ páčili a čitateľsky zabrali.

A nielen na Slovensku. Budúci univerzitný profesor Jaroslav Vlček už 9. januára 1881 napísal z Prahy: „Slovutný pane redaktore! Pohľady práve došli. Gratulujem Vám, sú veľmi pekné. Zvlášte sa teším štúdii Píšovej a dr. Hurbanovmu prepotrebnému už článku o Ľ. Štúrovi. Vynasnažím sa zo všetkých síl svojich rozšíriť ich tuná. Prehľady literárne mnohí kompetentní ľudia zdejší, ktorým som ich predčítal, uznali za podarené a trefné. ´Světozor´ a ´ Paleček´ prinesú z nich bezpochyby ukázky. Len tak ďalej! Jaroslav Vlček.“

Ako ukázali dejiny, nástup Svetozára Hurbana Vajanského do národného života a čin obnovenia Slovenských pohľadov znamenal definitívne vymanenie sa slovenského národa z atmosféry temných rokov po zrušení slovenských gymnázií a Matice slovenskej. „Keby ani nebolo bývalo iného prejavu života, zapaľovalo slovo Vajanského. Oheň, aký žiaril z jeho časopiseckých článkov, nemohol nebudiť i nových ľudí, nových činiteľov. A vyšla už 1879-ho knižka jeho básní Tatry a more, skoro zatým začali vychodiť novelistické diela Besedy a dumy. Už od 1881-ho mali sme Slovenské pohľady. Univerzitná mládež slovenská 1883-ho roku poctila Vajanského už zlatým perom. Hviezdoslav, ktorý bol začal tvoriť už prvej, teraz rozvinul sa v básnika veľkého a z jeho milej Oravy prišiel ešte Kukučín. Mrak, aký v 70-ych rokoch tlačil mysle národovcov, takto prestal. Účinky tlačeného slovenského slova boli už viditeľné. Začali písať Elena Šoltésová, Terézia Vansová. Že slovenský duch nezanikne, nádeje naše boli čo deň pevnejšie.“ To sú slová Jozefa Škultétyho, venované pamiatke Vajanského pri jeho nedožitej sedemdesiatke v roku 1917, ktorých pravdivosť čas ešte nekorigoval.