Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Regióny

NOVÁ VES NAD ŽITAVOU: V obci sú tri kaštiele a ´liečivá´ pitná voda

Niekoľko tisícok ľudí putuje každoročne k pútnickému miestu Studnička v obci Nová Ves nad Žitavou v okrese Nitra. Veriaci nielen zo širokého regiónu, ale aj zo všetkých kútov Slovenska, sa na mieste zasvätenom Panne Márii Kráľovskej stretávajú koncom augusta. Na snímke pútnicke miesto Studnička v obci Nová Ves nad Žitavou. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Podľa legendy sa na tomto mieste zjavila v roku 1860 miestnemu pastierovi oviec postava panny v bielom rúchu s dieťaťom v náručí. Ľudia uverili, že voda má zázračné účinky a lieči chorých.

Nová Ves nad Žitavou 4. júna (TASR) – Niekoľko tisícok ľudí putuje každoročne k pútnickému miestu Studnička v obci Nová Ves nad Žitavou v okrese Nitra. Veriaci nielen zo širokého regiónu, ale aj zo všetkých kútov Slovenska sa na mieste zasvätenom Panne Márii Kráľovskej stretávajú koncom augusta. Podľa legendy sa na tomto mieste zjavila v roku 1860 miestnemu pastierovi oviec postava panny v bielom rúchu s dieťaťom v náručí. V druhej ruke držala paličku a dotýkala som ňou zeme. Keď o chvíľu prišiel pastier k miestu, kde videl postavu, z prameňa tiekol výdatný prúd čistej vody. Ľudia uverili, že voda má zázračné účinky a lieči chorých. Vedľa prameňa postavili drevený stĺp a umiestnili naň sošku Panny Márie Lurdskej. Neskôr postavili farníci nad prameňom malú kaplnku z kameňa. „Po prvej svetovej vojne sa tam chodili chlapi, ktorí sa vrátili z vojny, pomodliť. Zasadili na mieste lipy z vďačnosti, že sa vrátili živí a zdraví,“ opísala histórii pútnického miesta starostka Marta Danková.

Liečivá voda

Na snímke pútnicke miesto Studnička v obci Nová Ves nad Žitavou.
Foto: TASR/Henrich Mišovič
Vodu z prameňa si chodia naberať ľudia zo širokého okolia. Aj dnes veria, že im pomôže pri liečení rôznych chorôb. A vyliečení prejavujú svoju vďačnosť umiestnením ďakovaných tabuliek v bezprostrednej blízkosti prameňa. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Nitre robí každoročne rozbor vody, ktorý potvrdzuje, že voda je neškodná a vhodná na pitie. Zároveň však potvrdzuje aj to, že neobsahuje žiadne mimoriadne prvky, ktoré by jej dávali liečivú silu. „Je to niečo medzi nebom a zemou, vyššia moc, ktorá lieči, ak jej liečivej sile človek uverí,“ poznamenala Danková.

Totalitný režim púte k Studničke zakázal organizovať, veriaci však individuálne tajne navštevovali toto miesto. Po revolúcii v roku 1989 sa začalo s oživovaním zanedbaného areálu. V roku 1993 vznikol dobrovoľný spolok Mariánska púť, ktorý sa doteraz venuje revitalizácii Studničky. „Zaujímavosťou tohto spolku je, že ho tvoria len muži. Je to nezvyklé, zvyčajne v dobrovoľníckych spolkoch bývajú aj ženy. No v tom našom sú samí muži,“ skonštatovala starostka.

Členovia spolku sa podieľajú na organizovaní dnes už štvordňových augustových pútí, ktoré navštevujú ľudia z celého Slovenska. Pred začiatkom slávenia vztýčia tri zástavy – pútnickú, pápežskú a slovenskú. Studnička v Novej Vsi nad Žitavou je od roku 1996 zaznačená na mape Mariánskych pútnických miest Slovenskej republiky a schválená Arcibiskupským úradom Bratislavsko - trnavskej arcidiecézy.



Tri historické kaštiele

Na snímke neoklasicistický kaštieľ z roku 1872, v ktorom je umiestnený internát.
Foto: TASR/Henrich Mišovič
Obec Nová Ves na Žitavou v okrese Nitra sa môže pochváliť tromi historickými kaštieľmi, z ktorých dva sú zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok. V zozname sa paradoxne nenachádza najstarší z nich, barokový kaštieľ, ktorý dal na začiatku 18. storočia postaviť gróf Jozef Berchtold. Z troch doteraz zachovaných kaštieľov najviac zmenil svoj vonkajší vzhľad i vnútorné priestorové členenie. „Za socializmu bol necitlivo rekonštruovaný, takže stratil svoju historickú hodnotu. Slúžil od úradovne policajtov cez sýpku, liaheň kurčiat až po obchody,“ skonštatovala starostka Marta Danková. 

Národnou kultúrnou pamiatkou je neorokokový kaštieľ z roku 1800 i neoklasicistický kaštieľ z roku 1872. Starší z nich dal postaviť barón Jozef Seréni, neoklasicistický kaštieľ patril zemepánovi Jánovi Klobušickému. Kaštiele stoja neďaleko seba, obidve šľachtické rodiny založili okolo nich v druhej polovici 19. storočia anglický trávnik a parky so stromami. V oboch panských parkoch rástlo približne 100 druhov drevín z tuzemska i zo zahraničia. Návštevníci tam môžu dodnes obdivovať Borievku virgínsku, Ginko dvojlaločné, platany a tulipánovník. Kmeň s veľkým obvodom a výškou 15 metrov dosiahol vek 170 rokov.

Na snímke neorokokový kaštieľ, v ktorom sídli Odborné učilište internátne.
Foto: TASR/Henrich Mišovič
V neorokokovom kaštieli v súčasnosti sídli Odborné učilište internátne, ktoré už vyše 60 rokov pripravuje na povolanie handicapovanú mládež. Kaštieľ je komplexne zrekonštruovaný, druhý kaštieľ, v ktorom je umiestnený internát, čaká na svoju rekonštrukciu. Obidva spravuje Krajský školský úrad v Nitre. Obec zabezpečuje revitalizáciu parku, ktorý bol v zanedbanom stave. Z celkovej výmery 6,6 hektára jej patrí zhruba polovica, druhá polovica parku je vo vlastníctve štátu. „Podali sme už niekoľko projektov, boli sme úspešní. Podarilo sa nám dať park do poriadku a vybudovať v ňom relaxačnú zónu, detské ihrisko, lavičky. Najmä počas víkendov býva plný, využívajú ho najmä rodiny s deťmi,“ povedala starostka. Obec aj v tomto roku požiadala Nitriansky samosprávny kraj o dotáciu na cestovný ruch. Zo získaných financií plánuje osadiť v parku informačnú tabuľu o jeho histórii, o vzácnych drevinách, ktoré v ňom rastú. „Chceli by sme v ňom v budúcnosti umiestniť cvičebné prvky, vybudovať aj fit park pre mamičky či seniorov,“ skonštatovala starostka.

Hospodárenie a kríza

Na snímke obecný úrad v obci Nová Ves nad Žitavou v okrese Nitra.
Foto: TASR/Henrich Mišovič
Nová Ves nad Žitavou v okrese Nitra realizuje z vlastných zdrojov každoročne investície v priemere vo výške 45.000 eur. Podľa starostky Marty Dankovej je finančná situácia obce s 1330 obyvateľmi veľmi dobrá, hospodáriť s prebytkom dokázali aj v čase krízy. "Vždy končíme v kladných číslach. Momentálne máme len jeden krátkodobý úver na prefinancovanie projektu obnovy verejného osvetlenia. Všetky investície robíme po častiach, aby sme nezadlžili obec do budúcnosti," povedala starostka. K najväčším investičným akciám v poslednom období patrí výstavba dvoch bytoviek a rekonštrukcia verejného osvetlenia.

Bytovky

Na snímke nová bytovka v obci Nová Ves nad Žitavou.
Foto: TASR/Henrich Mišovič
V súčasnosti už obec disponuje štyrmi bytovými domami s nájomnými bytmi, pripravuje sa na výstavbu ďalších. "Výhodné hypotéky sa prejavujú zvýšeným záujmom nielen o byty, ale aj o výstavbu rodinných domov a teda aj o pozemky. Vysporiadavame pozemok, kde by sme chceli postaviť nové byty najmä pre mladé rodiny," povedala Danková. Podľa jej ďalších slov mladí ľudia majú záujem o bývanie v obci, počet obyvateľov sa v posledných rokoch každoročne zvyšuje. Pozitívne sa to prejavuje aj na počte žiakov základnej školy. "Kapacitu školy máme oveľa väčšiu. V minulosti sme mali väčší počet žiakov, pretože k nám chodili aj deti zo susednej obce. Tie k nám už po rozdelení okresov nechodia, čo sa na počte detí prejavilo. Dnes sme už ale z najhoršieho vonku. Postupne nám počet žiakov narastá," zhodnotila starostka.

Kanalizácia

Nová Ves nad Žitavou má vybudované všetky inžinierske siete s výnimkou kanalizácie. Kanalizácia je síce vybudovaná vo väčšej časti obce, chýba však čistiareň odpadových vôd a prípojky. "Podávame každý rok žiadosť na Environmentálny fond, posledné dva roky sme neboli úspešní. Predtým sme tri roky budovali, aj tento rok sme žiadosť podali a dúfame, že úspešne. Z eurofondov sme doteraz nemohli čerpať financie, lebo ako obec nad 1000 obyvateľov sme neboli oprávnení. Teraz vyšla výzva aj pre väčšie obce, no zistili sme, že ani tam nebudeme môcť čerpať peniaze, čo považujeme za diskriminačné," povedala starostka. Do úvahy neprichádza ani pripojenie na čistiarne v okolitých obciach a vo Vrábľoch, pretože ich kapacita to neumožňuje.

Rekonštrukcia školy

V tomto roku plánuje obec zrekonštruovať budovu základnej školy, pripravuje aj rekonštrukciu miestnych ciest a chodníkov. Z dotácie Nitrianskeho samosprávneho kraja by mali pribudnúť nové informačné tabule v parku aj pri kamennom Tureckom moste. V parku by mal vzniknúť fit park, pribudnú cvičiace prvky. Rekonštrukciou prejde aj areál Studničky, kde pribudli nové lavičky. "Opravu areálu zabezpečuje farský úrad. Je to veľmi vyhľadávané pútnické miesto, kde sa v lete každú nedeľu konajú omše pod holým nebom," priblížila tohtoročné zámery obce starostka.

Pri Tureckom moste pribudne informačná tabuľa

V obci Nová Ves nad Žitavou v okrese Nitra sa nachádza pozoruhodná technická pamiatka, trojklenbový kamenný most. Údajne ho postavili preto, aby mohli Turci v čase ich nájazdov prechádzať ponad potok Drevenica. Podľa toho získal svoj názov, známy je ako Turecký most. Informácie o dobe vzniku mosta sa však rôznia. Niektoré zdroje uvádzajú, že vznikol v 15. až 16. storočí. Podľa Pamiatkového úradu SR sa však vznik mosta datuje na koniec 18. storočia, čo dokazuje prevládajúci neskorobarokový sloh. Most kedysi rozdeľoval Nitriansku a Tekovskú župu a slúžil aj ako mýtna stanica. Od roku 1984 je Turecký most národnou kultúrnou pamiatkou.

Turecký most bol funkčný až do konca minulého storočia, v súčasnosti už spája obce Nová Ves nad Žitavou a Veľké Chyndice nový most. Napriek tomu, že most nebol dlhé roky rekonštruovaný, je v dobrom stave, čo potvrdzuje aj vypracovaný statický posudok, povedala starostka Novej Vsi nad Žitavou Marta Danková. Jeho rekonštrukciu môžu zabrzdiť nevysporiadané vlastnícke vzťahy. „Potok pod mostom patrí vodohospodárom. Obec sa síce o okolie mosta stará, no pozemok pod ním nám nepatrí,“ tvrdí starostka. Obec plánuje v krátkom čase osadiť v okolí Tureckého mosta informačné tabule, ktoré priblížia návštevníkom históriu tejto stavby.

Mašľa na čepci prezradila majetkové pomery ženy
Bohatú históriu Novej Vsi nad Žitavou v okrese Nitra sa rozhodli zachovať pre budúce generácie miestni dôchodcovia. V spolupráci s obecným úradom založili múzeum, ktoré dokumentuje život miestnych obyvateľov v minulých storočiach. Múzeum navštevujú najmä deti zo školy a materskej škôlky. Dôchodcovia ich sprevádzajú exteriérovou aj interiérovou časťou, kde im ukazujú jednotlivé exponáty a zároveň vysvetľujú, ako sa používali.

„Sú to náradia, ktoré už dnes deti nemajú možnosť nikde inde vidieť, len v múzeu. Okrem pracovného náradia používaného pri prácach okolo domu vidia aj to, ako sa ich starí či prastarí rodičia obliekali, ako žili,“ povedala pre TASR starostka Marta Danková, podľa ktorej prináša táto spolupráca dôchodcov s deťmi výsledky. „Mladí si dávajú šiť kroje. Miestny farár založil tradíciu, na Troch kráľov chodiť do kostola v krojoch. V tomto roku už prišla do kostola v krojoch polovica ľudí,“ skonštatovala starostka.

Novoveské kroje sú celkom iné ako kroje okolitých obcí a sú najkrajšie v regióne, tvrdí Etela Uhrecká, predsedníčka Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v obci. Od krojov okolitých obcí sa odlišujú vysokými čepcami. „My ich máme tri druhy, vyšívané, číkové a granátové,“ povedala Uhrecká. Vyšívané sa nosili pred prvou svetovou vojnou, po nej začali ženy nosiť číkové háčkované čepce s kovovými šperkmi a jemnými ľudovými vzormi na prednej časti. Po druhej svetovej vojne prišli čepce granátové s prišitými korálkami. Čepce sa v zadnej časti zbiehali do mašle, podľa ktorej sa dalo zistiť, či je žena bohatá alebo chudobná. „Čím viac mala vzadu naskladaných vrstiev mašle, tým bola bohatšia,“ tvrdí Uhrecká. Najstaršie čepce v múzeu majú podľa jej odhadu 100 až 150 rokov, nikdy sa neprali. „Ich výroba bola veľmi pracná, praním by sa poškodili. Keď sme ich získali, pred vystavením som ich čistila zubnou kefkou.“

Všetky exponáty vystavené v múzeu získali dôchodcovia od miestnych obyvateľov a z týchto zbierok ich aj postupne dopĺňajú. „Nemali sme problém s ich získaním. Aj dnes nám ľudia nosia rôzne historické predmety, ktoré nájdu pri prestavbách domov.“ V múzeu sa nachádzajú rôzne poľnohospodárske nástroje a náradia, stolárske náradie, vlastnoručne vyrobené nábytky, vybavenia domácností. K najstarším exponátom patria kováčske mechy, ktorých vek odhaduje Uhrecká na 150 rokov. K zaujímavým exponátom patria žatevné vence. Aj tie sú netypické, majú tvar domčekov so strieškou. "Odjakživa sme mali takéto hranaté žatevné vence v tvare domčekov, pre našu obec sú typické,“ poznamenala Uhrecká.

Prvá písomná zmienka o obci Nová Ves nad Žitavou pochádza z roku 1355, jej história sa však začala písať oveľa skôr. Predchodkyňou obce bola prastará osada Jovka, spomínaná v písomnej forme už v roku 1229. Prvý archeologický prieskum vykonali archeológovia v júni 1938. Našli nádoby, keramické a kostené predmety. Časť bohatého nálezu uložili do Slovenského národného múzea v Martine, celá zbierka však nezostala na Slovensku. Nálezy, ktoré zostali v Martine, patria do neskorej doby kamennej, lengyelskej kultúry (2900 rokov pred Kristom). Praveké sídlisko patrilo aj ľudu kultúry s kanelovanou keramikou (5000 rokov pred Kristom). Tieto predmety patrili medzi najstaršie. Doba kamenná - ludanická kultúra je zastúpená nálezom kostrových hrobov. V lokalite Štrkovisko, na ľavom brehu rieky, bolo potvrdené staré sídlisko. Výskum potvrdil skutočnosť, že v týchto miestach sídlil ľud neskorej kamennej doby a kultúry s kanelovanou keramikou. Repliky časti nálezov sú uložené aj v obecnom múzeu.