< späť

Poznáte niekoho, komu sa príliš darí? Možno upísal dušu zmokovi

Na kombosnímke vľavo zmok. Foto: TASR, flex.cz

Ten, kto ho mal v dome, tomu mal prinášať úspech v každej oblasti hospodárskeho života. Prinášal mu nielen peniaze, ale aj obilie a vlastne všetko, čo si zaumienil. Nie vždy sa to však vyplácalo.

Bratislava 19. februára (Teraz.sk) – Kedysi vraj existovali ľudia, ktorí boli tak trochu iní. Oplývali magickými schopnosťami, ktoré využívali najmä na vlastnú prosperitu. Nebolo to však zadarmo. Svoju dušu upísali zmokovi. Alebo ešte horšie, upísali mu dušu dieťaťa, ktoré sa ešte nenarodilo.

Určite aj vy poznáte prirovnanie "zmokol ako kura". Tak nejako vyzeral v ľudských predstavách a rozprávaniach aj zmok: malé čierne cintľavé kurča, z ktorého večne kvapkala voda. Ten, kto ho stretol a vzal si tohto upišťaného tvora na ruky, aby ho zahrial, osušil a nakŕmil, viac sa ho už nezbavil. Cez deň mal zmok podobu kurčaťa, v noci sa však menil na ohnivú guľu či ohnivú reťaz.



Slovo zmok sa spája s poľským slovom smok, čo znamená drak či šarkan. Aj v slovenských regiónoch pre neho existuje viacero pomenovaní, napríklad aj rarášek či škriatok. Zmok ako negatívny tvor predstavuje vo všeobecnosti diabla či zlomyseľného čertíka, ktorý kade chodí, tade koná nejaké zlé skutky. Cudzím ľuďom vystrája všelijaké žartíky, posmieva sa im a občas prinesie aj nešťastie.

Na želania si treba dávať pozor



Avšak ten, kto ho mal priamo v dome a kto mu upísal dušu, tomu mal prinášať úspech v každej oblasti hospodárskeho života. Prinášal mu nielen peniaze, ale aj obilie a vlastne všetko, čo si zaumienil. Nie vždy sa to však vyplácalo. Jedna žena sa raz kurčaťa zo žartu spýtala toto: "A čože by si ty donieslo? Iba ak hovno!" A veru, na druhé ráno našla si v dome vrece plné exkrementov. Čo však zmok určite nemohol doniesť, to boli veci označené krížikom.

"Ľudia žijúci na 'zmokovom dvore' si vraj nikdy nenajímali nijakých pomocníkov, a to ani na žatevné či mlatobné práce, keďže všetky činnosti údajne za nich vykonával zmok," píše Katarína Nádaská v knihe Čary a veštby. "Poznávacím znamením takého gazdovstva mali byť veľké hrnce kaše, ktoré sa neprestajne pripravovali pre tajomných tovarišov. Preto sa aj vravelo, že 'kto s diablom drží, kašu mu hotuje'."



Takéhoto zmoka mal vraj aj jeden gazda zo Zemianskeho Podhradia. Démon mu nosil po celý život peniaze, a tak si poriadne hovel. Po smrti však jeho duša putovala rovno do pekla.

Nesplniteľné úlohy



Zmoka ste mohli buď stretnúť, alebo nejakým spôsobom získať. A to tak, že človek "deväť alebo trinásť dní nosil pod ľavou pazuchou vajce od čiernej sliepky, pričom nesmel spať, prehovoriť, chodiť do kostola, modliť sa ani umývať, kým sa jeho chránenec nevyliahol," uvádza kniha Čerti, bosorky a iné strašidlá. Alebo na deviaty deň mal cez deväť prielazov na plotoch zadkom preliezť a tam ho potom čakal jeho škriatok v podobe čiernej sliepky.

Zmoka vám mohli ale aj podarovať. Jeden paholok sa ho chcel zbaviť tak, že ho zabalil do kabáta a lacno ponúkol handrárovi. Po ceste domov zrazu začul z batohu toto: "Utekáš, utekáš, ale darmo!" A len čo dorazil domov, na peci mu hovel zmok. A bol tam až do jeho smrti.



Hoci sa hovorievalo, že kontakt s týmto démonom sa nedal prerušiť, predsa len existovalo niekoľko spôsobov. Zaháňalo ho aj napríklad kohútie kikiríkanie. Zbaviť sa dalo aj tak, že ho človek odniesol pospiatky na miesto, kde sa k nemu dostal. Nesmel však vtedy preriecť ani slovo a už vôbec nie otočiť sa za seba. Ďalšou možnosťou bolo dať mu nesplniteľnú úlohu, napríklad nanosiť vodu do suda v site. Ak sa mu to nepodarilo, zmok buď od majiteľa ušiel sám alebo sa rozpadol na čiernu kolomaž (pozn. čierna masť na osi vozových kolies). Mohli ste mu dať aj takú ťarchu nosiť, až ho roztrhlo.

"Jestli sa majiteľovi zmoka nepodarilo zbaviť sa ho spomenutým spôsobom, tak neumrie, kým mu na smrteľnej posteli nepodá dakto ruku, a potom k tomuto neprejde. Ak sa takýto človek nenájde, tak umierajúcemu dajú metlu do ruky, a tá prevezme zmoka. Metlu potom vyhodia," uvádza sa v publikácii Na krížnych cestách.

Dejiny ľudstva sú písané aj kopytami koní. V nedeľu 26. februára si v našom seriáli Slovenskí démoni a strašidlá povieme o tom, že aj kone dokázali zmeniť históriu. Kone verné, poznačené ohňom, ale aj kone prekliate.


Zdroje: Čary a veštby, Čerti, bosorky a iné strašidlá, Na krížnych cestách, Slovenské strašidlá od "A" po "Ž"

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.