< sekcia Slovensko

PROFILY KANDIDÁTOV: Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič

Maroš Šefčovič, Zuzana Čaputová Foto: TASR

Teraz.sk prináša profily kandidátov, ktorí postúpili do druhého volebného kola.

Bratislava 17. marca (Bratislava) - Do druhého volebného kola postúpila Zuzana Čaputová s podporou viac ako 40 percent voličov a Maroš Šefčovič, ktorého volilo takmer 19 percent voličov. Teraz.sk prináša profily oboch kandidátov.

Prečítajte si aj:
-povolebný ONLINE článok
- ONLINE z dňa volieb,
- komentár Juraja Hrabka
- obrazovú správu z volebného dňa


Zuzana Čaputová


Na snímke kandidátka na prezidentku SR Zuzana Čaputová počas brífingu vo svojej volebnej centrále po 1. kole prezidentských volieb 16. marca 2019 v Bratislave.
Foto: TASR - Michal Svítok

Právnička a občianska aktivistka Zuzana Čaputová kandiduje na post prezidentky Slovenskej republiky ako kandidátka mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko, v ktorej zastáva post podpredsedníčky. Jej meno sa spája s úspešným bojom proti pezinskej skládke, ktorému sa aktívne venovala 14 rokov.

Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1996.

Počas štúdia i po jeho skončení pracovala na Mestskom úrade v Pezinku, najskôr ako asistentka na právnom oddelení a neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu. V rokoch 1998 až 1999 absolvovala vzdelávací cyklus Všeobecný manažment - Manažment zmeny a v roku 1999 tréning ARK s.r.o. - Mediácia, akreditovaný Ministerstvom školstva SR. Je členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW.

"Pôvodne som chcela študovať psychológiu. Považujem za zmysluplné robiť prácu, ktorá je službou niečomu dôležitému. Environmentálne otázky majú blízko k najdôležitejším hodnotám, a to sú život a zdravie. Ako právnička som sa teda začala venovať aj týmto kauzám," povedala v rozhovore pre miestny časopis Pezinčan.

Od roku 1998 začala pôsobiť v treťom sektore. Pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít.

Od roku 2001 začala spolupracovať so združením Via Iuris, od roku 2010 ako advokátka. Via Iuris je občianske združenie, ktoré pomáha ľuďom obhajovať svoje práva a zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných. V rámci tejto spolupráce sa Zuzana Čaputová venovala téme "Verejná kontrola verejnej moci", téme "Zodpovednosť verejných činiteľov", a tiež účasti verejnosti na rozhodovaní o veľkých investičných zámeroch.

Počas svojej praxe, resp. už od obdobia, keď končila vysokú školu, sa angažovala aj v kauze pezinskej skládky, ktorá sa začala koncom 90. rokov 20. storočia. Informácia o zámere vybudovať novú skládku vedľa starej, a v blízkosti centra Pezinka, sa objavila v roku 1999. Len v prvej etape mala mať skládka plochu jedenásť a pol futbalových ihrísk a hĺbku, ktorá sa rovnala štvorposchodovému domu. Najintenzívnejšie obdobie prišlo od roku 2007 počas integrovaného povoľovania skládky a v roku 2008, keď sa konalo najviac verejných protestov.

V roku 2013 Najvyšší súd zrušil povolenie na skládku. "Celá naša komunita sa chcela ubrániť ďalšej obrovskej záťaži, ktorú sa nám mocenský valec usiloval nezákonne do mesta pretlačiť. Spojili sme sa a po 14 rokoch sme to vyhrali," uviedla Čaputová.

V roku 2016 jej udelili prestížnu Goldmanovej environmentálnej ceny, ktorá sa nazýva aj Nobelovou cenou za ekológiu. Angažovala sa tiež v zbere podpisov pod petíciu požadujúcu zrušenie Mečiarových amnestií. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu Via Iuris a pokračovanie v advokátskej praxi, v rámci ktorej sa aj naďalej venuje environmentálnym témam. Je spoluautorkou viacerých publikácii a členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW.

Zuzana Čaputová odovzdala 24. januára 2019 hárky s viac ako 18.400 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru. "Aj doposiaľ som sa snažila pomáhať ľuďom, ktorí čelili neprávosti a krivde. Myslím si, že v súčasnosti je potrebné, aby na tomto poste bol prezident alebo prezidentka, ktorý sa zastane ľudí a postaví sa za spravodlivosť," uviedla pri tejto príležitosti.


Maroš Šefčovič


Maroš Šefčovič, archívna snímka.
Foto: TASR Dano Veselský

Podpredseda Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič oznámil 18. januára 2019, že sa bude uchádzať o funkciu prezidenta SR. Už 14. januára mu vyjadrilo podporu predsedníctvo strany Smer-SD. "Otázka dnes nestojí tak, či potrebujeme koaličného alebo opozičného prezidenta. Nepotrebujeme trvalý politický konflikt. Je to neproduktívne a oslabuje nás to. Slovensko potrebuje prezidenta všetkých občanov, ktorý bude vláde nastavovať rovné zrkadlo," uviedol Šefčovič pri tejto príležitosti.

Maroš Šefčovič sa narodil 24. júla 1966 v Bratislave. Absolvoval štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V rokoch 1985-1990 sa vzdelával na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. V Paríži si v roku 1990 vzdelanie doplnil kurzom Francúzština - jazyk diplomacie a medzinárodného práva (Université de Perpignan) a o rok neskôr v Spojených štátoch amerických Kurzom pre diplomatov (Hoover Institution, Stanford University). V špecializovanom kurze v Zimbabwe sa zdokonaľoval vo francúzskom jazyku a v Izraeli si osvojil základy hebrejského jazyka, manažmentu a prezentácie.

Právnická fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave mu v roku 1994 nostrifikovala diplom a priznala titul doktor práv (JUDr.). Takisto na Právnickej fakulte UK v Bratislave absolvoval v rokoch 1996-2000 postgraduálne doktorandské štúdium medzinárodného a európskeho práva zavŕšené priznaním hodnosti PhD.

Profesionálnu kariéru začínal Maroš Šefčovič na Ministerstve zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (MZV ČSFR) v Prahe v roku 1990 ako poradca 1. námestníka ministra. Potom bol tretím tajomníkom a konzulom na československom veľvyslanectve v Harare (Zimbabwe) a zástupcom veľvyslanca a druhým tajomníkom na veľvyslanectve v kanadskej Ottawe.

V roku 1993 sa stal pracovníkom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR). Pracoval na odbore krajín Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO) najprv ako referent, neskôr zástupca riaditeľa odboru, bol zástupcom riaditeľa a riaditeľom Kancelárie ministra MZV SR.

V roku 1998 pôsobil Šefčovič ako zástupca veľvyslanca a radca v Misii SR pri Európskych spoločenstvách v Bruseli a od roku 1999 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Izraeli. Po návrate na Slovensko v roku 2002 zastával na MZV SR funkciu generálneho riaditeľa sekcie bilaterálnej spolupráce a bol generálnym riaditeľom sekcie pre európske záležitosti.

Od roku 2004 do októbra 2009 bol vedúcim Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli. Od 1. októbra 2009 prevzal Maroš Šefčovič funkciu člena Európskej komisie (eurokomisára) pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť v Európskej komisii (EK), ktorú viedol José Manuel Barroso. Post, ktorý patril Slovensku, predtým zastával Ján Figeľ, ktorý sa vrátil do domácej politiky.

Od 8. februára 2010 sa stal Šefčovič eurokomisárom pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu, a tiež podpredsedom Európskej komisie.

V novej EK pod vedením Jeana-Clauda Junckera ostal Maroš Šefčovič podpredsedom a prevzal agendu energetickej únie.

Maroš Šefčovič je autorom knihy s názvom S dvojkrížom uprostred hviezd (2014), ktorú napísal pri príležitosti 10. výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Vo štvrtok 31. januára Šefčovič odovzdal v parlamentnej podateľni 47 podpisov poslancov za Smer-SD. Minimálny počet podpisov od členov zákonodarného zboru potrebných na kandidatúru je 15. Pri tejto príležitosti zdôraznil, že chce byť prezidentom s ľudskou tvárou. "Podpora rodiny, vytvorenie pohodlia pre neúplné rodiny, sú jedným z podstatných prostriedkov na to, ako zabrániť strate identity Európy," uviedol.