António GuterresFoto: TASR/APDag Hjalmar Agne Carl Hammarskjold (1905) švédsky štátnik, politik a ekonóm, generálny tajomník OSN (1953-1961) a nositeľ Nobelovej ceny za mier (1961). Foto: TASR
Oficiálnu nomináciu musí ešte potvrdiť hlasovaním Valné zhromaždenie OSN. Na odporučení Guterresa sa 15-členná Bezpečnostná rada OSN dohodla v stredu po šiestich kolách tajných hlasovaní.
New York 6. októbra (TASR) - Bezpečnostná rada OSN dnes oficiálne navrhla 193-člennému Valnému zhromaždeniu OSN za nového generálneho tajomníka organizácie niekdajšieho portugalského premiéra a bývalého vysokého komisára OSN pre utečencov Antónia Guterresa. Rezolúciu schválila konsenzom, informovala tlačová agentúra DPA.
Oficiálnu nomináciu musí ešte potvrdiť hlasovaním Valné zhromaždenie OSN. Na odporučení Guterresa sa 15-členná Bezpečnostná rada OSN dohodla v stredu po šiestich kolách tajných hlasovaní.
"Bezpečnostná rada... odporúča Valnému zhromaždeniu, aby vymenovalo Antónia Guterresa za generálneho tajomníka OSN na funkčné obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2021," uviedol ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin, ktorý v súčasnosti Bezpečnostnej rade OSN predsedá.
"António Guterres v týchto pretekoch vyhral, pretože bol najlepším kandidátom," zdôraznil predtým britský veľvyslanec pri OSN, Matthew Rycroft.
Profil budúceho generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa Portugalský politik a diplomat António Guterres sa narodil 30. apríla 1949 v Lisabone. Promoval v roku 1971 na prestížnej inžinierskej škole Instituto Superior Técnico (IST), ktorá je súčasťou lisabonskej univerzity. Následne sa venoval akademickej činnosti.
V roku 1974 sa stal Guterres členom portugalskej Socialistickej strany (PS) a krátko na to profesionálnym politikom. V roku 1992 bol zvolený za predsedu strany a keď v roku 1995 PS vyhrala parlamentné voľby, Guterres sa stal premiérom Portugalska. Zatiaľ čo jeho prvé funkčné obdobie bolo úspešné a Portugalsko ekonomicky expandovalo, po jeho znovuzvolení v roku 1999 sa objavili vnútropolitické problémy i spomalenie ekonomického rastu. Guterres zastával funkciu portugalského premiéra do apríla 2002, následne z politiky odstúpil a pôsobil ako predseda Socialistickej internacionály.
V máji 2005 sa stal Guterres šéfom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Na čele tejto poprednej svetovej humanitárnej organizácie stál do decembra 2015. Počas svojho pôsobenia strojnásobil objem aktivít UNHCR, dohliadal na výrazné štrukturálne reformy, zníženie stavu zamestnancov v sídle UNHCR vo švajčiarskej Ženeve i zvýšenie nákladovej efektivity svojej organizácie.
Mandát súčasného šéfa OSN, juhokórejského politika a diplomata Pan Ki-muna, sa skončí po dvoch päťročných funkčných obdobiach v decembri tohto roka. Medzi pôvodne 12 uchádzačmi o tento post bol aj slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Končiaci generálny tajomník OSN dnes vyzdvihol voľbu Guterresa ako "vynikajúci výber". "Poznám pána Guterresa veľmi dobre a považujem ho za vynikajúci výber," vyjadril sa v Ríme po rokovaní s talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom.
Jeho nástupca je podľa neho "schopný pracovať 24 hodín denne", má "rozsiahlu znalosť svetových záležitostí", "hlboký súcit" a "živý intelekt".
Za hlavnú prioritu svojho 10-ročného pôsobenia vo funkcii Pan označil zmenu klímy a parížsku klimatickú dohodu, ktorá by mala v najbližšom čase vstúpiť do platnosti. Gutteres podľa neho bude musieť riešiť posilnenie mierových operácií, dosiahnutie udržateľného rozvoja, rešpektovanie ľudských práv a zmiernenie ľudského utrpenia. Ako v poradí deviaty generálny tajomník OSN bude mať Gutteres podľa Pana osobitnú zodpovednosť za to, aby zapojil do svetového diania ženy a dievčatá a podporoval ich v tejto integrácii.
Prehľad doterajších generálnych tajomníkov OSN
1. TRYGVE LIE (Nórsko)
Zvolený 29.1.1946, odstúpil 10.11.1952.
Do obdobia jeho pôsobenia spadala grécka občianska vojna, kašmírsky konflikt, začiatky palestínskeho problému a kórejského konfliktu. Najvýznamnejším incidentom bola Kórejská vojna (1950-1953). Keďže sa Lie zasadzoval za energický zásah OSN, stratil podporu Sovietskeho zväzu a nakoniec odstúpil z funkcie.
2. DAG HAMMARSKJÖLD (Švédsko)
Zvolený 7.4.1953, zomrel tragicky 18.9.1961.
Počas jeho pôsobenia sa uskutočnilo ľudové povstanie v Maďarsku (1956) a Suezská kríza, ktorá bola ukončená za pomoci nasadenia mierových jednotiek OSN pod jeho vrchným vedením. Keď už sa črtalo vyriešenie krízy v Kongu - ako výsledok Hammarskjöldovho úsilia - zomrel pri havárii lietadla za doteraz nevyjasnených okolností. Počas letu jeho lietadlo typu DC-6B v noci zo 17. na 18. septembra 1961 havarovalo blízko Ndoly v severnej Rodézii (dnes Zambia). Závery oficiálneho vyšetrovania spochybnila správa, podľa ktorej sa v telách dvoch zo 16 obetí našli náboje. Bol to dôkaz toho, že na lietadlo niekto strieľal. V lietadle spolu s ním zahynul aj slovenský diplomat Vladimír Fábry. Hammarskjöldovi, ktorý je dodnes všeobecne považovaný za najvplyvnejšieho šéfa OSN, ešte v roku 1961 udelili Nobelovu cenu mieru in memoriam. Od roku 1974 sa táto cena posmrtne už neudeľuje.
3. SITHU U THANT (Barma) Na snímke Sithu U Thant, v poradí tretí generálny tajomník OSN. Foto: TASR/Wikipedia
Zvolený 3.11.1961 (najprv ako dočasný generálny tajomník, dňa 30.11.1962 ho vo funkcii potvrdilo Valné zhromaždenie OSN). Z postu šéfa OSN odstúpil zo súkromných dôvodov koncom roku 1971.
Pôsobil zmierlivo v kubánskej a konžskej kríze, Vietnamskej vojne, ako aj v cyperskom konflikte. Negatívne bolo hodnotené jeho rozhodnutie o stiahnutí jednotiek OSN zo Sinajského polostrova, ktoré v roku 1967 umožnilo vypuknutie tzv. šesťdňovej vojny. Zaslúžil sa o to, že OSN na konci jeho mandátu vstúpila do obdobia, keď sa stala účinnejšou a sebavedomejšou vo svojich akciách. "Mierumilovný bojovník z Barmy" dokázal aspoň trochu zo svojho "východného vnútorného pokoja vniesť do svetovej búrky", čo je jeho historickou zásluhou.
4. KURT WALDHEIM (Rakúsko)
Zvolený 22.12.1971, vo funkcii od 1.1.1972 do 31.12.1981.
Medzi jeho zásluhy možno zarátať rozprúdenie humanitných akcií OSN v Bangladéši, prínos k zníženiu nebezpečenstva vojny na Blízkom východe (mierové sily OSN) a sprostredkovateľskú úlohu v cyperskej kríze. Za neúspech počas jeho pôsobenia sa považuje jeho iniciatíva v americko-iránskom rukojemníckom konflikte. V roku 1973, v druhom roku jeho funkčného obdobia, boli do medzinárodného spoločenstva prijaté Spolková republika Nemecko a Nemecká demokratická republika. V roku 1976 mu bol úrad predĺžený o ďalšie funkčné obdobie, no v roku 1981 bola jeho kandidatúra na tretie obdobie vetovaná Čínou.
5. JAVIER PÉREZ DE CUÉLLAR (Peru)
Zvolený 15.12.1981, vo funkcii od 1.1.1982 do 31.12.1991.
Po počiatočných neúspechoch, napríklad v súvislosti s falklandským konfliktom v roku 1982, sa mohol pochváliť úspechmi v úsilí o mierové urovnanie konfliktu: ukončená bola vojna v Perzskom zálive medzi Iránom a Irakom, ako aj konflikt v Afganistane - obe v roku 1988. Podarilo sa mu doviesť do konca riešenie namíbijskej otázky, začatú Kurtom Waldheimom. V roku 1991 dokázal presvedčiť libanonských šiitov, aby prepustili západných rukojemníkov. Na stiahnutie Iraku z obsadeného Kuvajtu v roku 1991 nemal dosah. Za svoje "veľké sklamanie" považoval Pérez de Cuéllar to, že nemohol rozhýbať "pravý dialóg medzi Severom a Juhom".
6. BUTRUS BUTRUS-GHÁLÍ (Egypt) Egyptský politik, diplomat a bývalý generálny tajomník OSN (1992-1996) BUTRUS BUTRUS-GHÁLÍ.Foto: TASR/AP
Zvolený v roku 1991, vo funkcii od 1.1 1992 do 31.12.1996.
Generálnym tajomníkom OSN sa stal ako prvý Afričan, prvý Egypťan a prvý Arab. Popri jazykových predpokladoch, plynulom ovládaní arabčiny, francúzštiny a angličtiny, si vybudoval povesť vynikajúceho organizátora a obratného vyjednávača. Od začiatku ho podporovalo Francúzsko, USA vetovali jeho znovuzvolenie na tento post. Označuje sa za najkontroverznejšiu postavu OSN od obdobia, keď organizácii šéfoval v 70. rokoch 20. storočia Kurt Waldheim. Okrem transformácie OSN čelil problémom spojeným s jednotkami organizácie a udalosťami napríklad v Somálsku alebo v bývalej Juhoslávii. Nedošlo ani k medzinárodnej zhode o úlohe jednotiek OSN po ukončení studenej vojny. Najväčšími kritikmi jeho práce boli USA, ktoré dospeli až k odopretiu finančnej podpory OSN. Výsledkom postoja USA bolo nezvolenie Butrusa-Ghálího na druhé funkčné obdobie.
7. KOFI ANNAN (Ghana) Ghanský diplomat KOFI (ATTA) ANNAN, bývalý generálny tajomník OSN. Foto: TASR/AP
Zvolený v roku 1996, úradu sa ujal 1.1.1997, druhé funkčné obdobie mu začalo plynúť 1.1.2002 a skončilo sa 31.12.2006.
Jeho prioritou vo funkcii generálneho tajomníka OSN bola revitalizácia organizácie pomocou komplexných reforiem - programov posilnenia tradičnej práce OSN v oblastiach rozvoja a udržiavania medzinárodného mieru a bezpečnosti, posilnenia ochrany ľudských práv, právneho štátu a rovnosti, ako aj tolerancie a ľudskej dôstojnosti, zakotvených v Charte OSN. Chcel oživiť dôveru verejnosti k OSN prijatím nových partnerov. V apríli 2000 vydal Správu milénia, nazvanú Sme ľudia: Úloha OSN v 21. storočí, v ktorej apeloval na členské štáty OSN, aby sa zamerali na odstránenie chudoby a sociálnej nerovnosti, zlepšenie vzdelanostnej úrovne, boj proti AIDS, ochranu životného prostredia a ochranu ľudí pred konfliktami a násilím. Táto správa vytvorila základ pre spoločnú deklaráciu prijatú hlavami štátov a vlád na Miléniovom summite OSN v New Yorku v septembri 2000. Za prácu v prospech lepšie organizovaného a mierového sveta získal generálny tajomník OSN Kofi Annan 10. decembra 2001 Nobelovu cenu mieru.
8. PAN KI-MUN (Južná Kórea) Na archívnej snímke generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.Foto: TASR/AP
Zvolený 13. októbra 2006, úradu sa ujal 1.1.2007, druhé päťročné funkčné obdobie začal 1.1.2012.
Na post generálneho tajomníka OSN nastúpil Pan Ki-mun po 35 rokoch v diplomacii Južnej Kórey. Vystupuje jemne, mierne a cení si vzťahy s inými ľuďmi. Niektorí o ňom hovoria ako o rodenom diplomatovi so schopnosťou nerobiť si nepriateľov. On však povedal, že robil to, čo chcel, pretože považuje osobné stretnutia svetových politikov za zásadné pre ukončenie konfliktov alebo záležitostí, ako sú klimatická zmena či boj proti chudobe. Roky potláčal hnev z politikov, ktorí bez prestania "zásobujú vojnový stroj" v Sýrii, porušujú ľudské práva a bránia dodávkam humanitárnej pomoci hladujúcim ľuďom.
