< sekcia Zahraničie

VIDEO: USA, Francúzsko a Veľká Británia podnikli útok na ciele v Sýrii

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Terčami týchto útokov boli predovšetkým tri objekty pri mestách Damask a Homs na západe Sýrie.

Washington 14. apríla (TASR/TABLET.TV) - Pri útokoch, ktoré podnikli v sobotu nadránom v Sýrii spoločne sily Spojených štátov, Británie a Francúzska, boli použité lietadlá s posádkou a rakety odpaľované z lodí v Stredozemnom mori.

REPORTÁŽ TABLET.TV o situácii v Sýrii



Terčami týchto útokov boli predovšetkým tri objekty pri mestách Damask a Homs na západe Sýrie, uviedla agentúra AP s odvolaním sa na vyjadrenia predstaviteľov amerického rezortu obrany.

Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl Spojených štátov Joseph Dunford uviedol, že rakety najprv zasiahli vedecko-výskumné zariadenie v oblasti sýrskej metropoly Damask, ktoré bolo podľa neho centrom výskumu, vývoja, výroby a testovania bojových technológií využívajúcich chemické a biologické prostriedky.

Druhým terčom bolo zariadenie na skladovanie chemických zbraní západne od mesta Homs. To označil za predpokladaný hlavný objekt, kde Sýria vyrábala jedovatý plyn sarin a jeho prekurzory.

Tretím zasiahnutým objektom bolo iné skladisko západne od Homsu, spojené z dôležitým veliteľským stanovišťom, dodal Dunford.

Spojené štáty, Británia a Francúzsko podnikli útoky v Sýrii po tom, ako sa objavili 7. apríla správy o použití chemických zbraní v meste Dúmá pri Damasku. Jedovatý plyn údajne usmrtil desiatky ľudí, za čo Západ pripísal zodpovednosť vláde sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Americký minister obrany James Mattis v sobotu prezradil, že Spojené štáty zatiaľ nepotvrdili použitie látky sarin pri tomto chemickom útoku, bol však podľa neho použitý prinajmenšom chlór, ktorý sa využíva aj v priemysle. Podľa Mattisa vybrali americkí, britskí a francúzski predstavitelia terče sobotňajších úderov tak, aby minimalizovali možnosť civilných obetí, čo je však "ťažké" vzhľadom na prchavosť prítomných chemických činidiel.

Trump skritizoval Rusko a Irán za podporovanie prezidenta Asada



Americký prezident Donald Trump skritizoval Rusko a Irán za ich spojenectvo s vládou sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ktorej Washington pripisuje údajný útok chemickými zbraňami na mesto Dúmá zo 7. apríla. Trump tak urobil vo svojom prejave, ktorým oznámil sobotňajší vojenský zákrok Spojených štátov, Británie a Francúzska na území Sýrie.

Podľa agentúry DPA adresoval americký prezident odkaz Rusku a Iránu ako krajinám "s hlavnou zodpovednosťou za podporovanie, vyzbrojovanie a financovanie zločineckého Asadovho režimu". "Pýtam sa Ruska a Iránu: Čo za národ by chcel byť spájaný s masovou vraždou nevinných mužov žien a detí?" pokračoval Trump s tým, že "národy sveta sa dajú posudzovať podľa ich priateľov".

"Snáď si jedného dňa budeme rozumieť s Ruskom a možno dokonca s Iránom, ale možno aj nebudeme," zamyslel sa americký líder.

Trump pri tejto príležitosti hovoril aj o "priateľstvách" Spojených štátov na Blízkom východe. "Našich partnerov sme poprosili, aby prevzali viac zodpovednosti za bezpečnosť ich regiónu... Vyššia angažovanosť našich priateľov, ako sú Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar, Egypt a ďalší, môže zaručiť, že zo zničenia Islamského štátu nebude mať prospech Irán," povedal na pôde Bieleho domu.

Trump taktiež potvrdil, že "Amerika za žiadnych okolností nezostane v Sýrii na neurčito". "Zatiaľ čo iné národy zvyšujú svoj príspevok, tešíme sa na ten deň, keď budeme môcť našich bojovníkov dostať domov," ubezpečil.

Spojené štáty, Británia a Francúzsko podnikli letecké a raketové útoky v Sýrii po tom, ako sa objavili správy o použití chemických zbraní v meste Dúmá pri Damasku. Jedovatý plyn údajne usmrtil desiatky ľudí, za čo Západ pripísal zodpovednosť vláde sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Mattis: USA a spojenci zasadili úder sýrskej chemickej infraštruktúre



Americký minister obrany James Mattis vyhlásil, že Spojené štáty a ich spojenci podnikli "rozhodný zákrok" proti sýrskej infraštruktúre spojenej s chemickými zbraňami. Išlo pritom o "tvrdší" úder ako v vlani v apríli, keď Američania zaútočili na leteckú základňu v sýrskej provincii Homs, citovala z jeho vyhlásenia agentúra AP.

Po náletoch, ktoré zasiahli okolie Damasku v sobotu nadránom miestneho času, podľa Mattisa nie sú zatiaľ plánované ďalšie podobné akcie. Minister dodal, že útoky boli namierené proti sýrskemu režimu a bolo vynaložené veľké úsilie, aby nespôsobili "civilné a zahraničné obete".

Podľa predošlého vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa sú však Spojené štáty a ich spojenci pripravení na "vytrvalú" odozvu, až kým sýrska vláda neprestane používať chemické zbrane. Americké ministerstvo zahraničných vecí v piatok vyhlásilo, že nemá žiadne pochybnosti o zodpovednosti sýrskej vlády za útok jedovatým plynom, ktorý hlásili minulú sobotu z mesta Dúmá pri Damasku. Podľa rôznych zdrojov zahynulo pri tomto chemickom útoku 40-100 ľudí.

Mattis sa vyjadril pred novinármi v Pentagóne krátko po samotnej vojenskej operácii, ktorú Spojené štáty podnikli v Sýrii spoločne s Britániou a Francúzskom.

Mattis tiež uviedol, že v súvislosti so zákrokom v Sýrii zatiaľ neboli na strane Spojených štátov a spojencov hlásené žiadne "straty". Vyzval zároveň "zodpovedné národy", aby spoločne odsúdili režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Sobotňajšie útoky vysvetlil tým, že Asad "nepochopil" predošlý úder Washingtonu po chemickom útoku z roku 2017.

V apríli 2017 zaútočili Američania riadenými strelami Tomahawk na leteckú základňu v sýrskej provincii Homs, kde sa podľa Washingtonu mali takisto nachádzať chemické zbrane. Zahynulo pri tom najmenej šesť ľudí. Úder bez mandátu OSN bol odvetou za údajný chemický útok na mesto Chán Šajchún.

Mattis v súvislosti s najnovšími útokmi povedal, že "vyslali jasný odkaz" Asadovi, ako i jeho "vražedným poručíkom".

Trump: Spojené štáty a ich spojenci podnikli podnikli útoky v Sýrii



Spojené štáty podnikli "presné" útoky na ciele v Sýrii, ktoré sú spojené s tamojším programom chemických zbraní. Podľa agentúry AP to oznámil americký prezident Donald Trump.



Podľa jeho vyhlásenia v piatok večer washingtonského času prebiehajú v Sýrii spoločné vojenské útoky Spojených štátov a ich spojencov - Británie a Francúzska. Tieto údery označil za "priamy dôsledok" neschopnosti Ruska zabrániť silám sýrskeho prezidenta Bašára Asada v používaní chemických zbraní.

Nad sýrskym hlavným mestom Damask bolo vidieť záblesky a počuť hlasné výbuchy. Počas Trumpovho prejavu tiež oblohu zahalil hustý dym, uviedla AP.

Trump už pred niekoľkými dňami pohrozil odvetným útokom na Sýriu. Ide pritom už o druhý prípad, keď sa rozhodol zakročiť proti tamojším vládnym silám.

Prehľad vojenských akcií medzinárodného spoločenstva od roku 1990



Po sobotných leteckých a raketových útokoch USA, Británie a Francúzska na Sýriu uvádzame prehľad veľkých medzinárodných vojenských operácií od roku 1990.

Irak – 1991 – Púštna búrka

Po irackej invázii do Kuvajtu 2. augusta 1990 sa ako odpoveď 17. januára 1997 začala operácia Púštna búrka. Jej cieľom bolo oslobodenie Kuvajtu.

Agresiu Iraku proti Kuvajtu odsúdila Bezpečnostná rada OSN. Vznikla koalícia 28 štátov, ktorých jednotky sa zúčastnili vojenskej operácie a predstavovali silu približne 300.000 vojakov. Jej súčasťou bola aj československá protichemická jednotka. Vojna sa skončila 28. februára 1991 po oslobodení Kuvajtu.

Juhoslávia – 1999 – Spojenecká sila (alebo Milosrdný anjel)

Večer 24. marca 1999 zaútočili letecké sily Severoatlantickej aliancie (NATO) proti cieľom v Srbsku. NATO podniklo túto vojenskú akciu bez mandátu OSN.

Útoky boli reakciou na politiku juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorý prenasledoval kosovských Albáncov. Po 78 dňoch bombardovania Miloševič pristúpil na medzinárodný mierový plán na ukončenie bojov. Na rokovaní v macedónskom Kumanove sa 9. júna juhoslovanská strana zaviazala do 11 dní stiahnuť svoje sily z Kosova a do 24 hodín toto sťahovanie začať. Deň na to boli zastavené vojenské akcie a bola podpísaná rezolúcia OSN č. 1244, ktorá odobrila vstup medzinárodného kontingentu na územie Kosova.

Afganistan – 2001 – Trvalá sloboda

Vojenská operácia USA v Afganistane sa začala 7. októbra. Americké nálety sa zamerali na zosadenie režimu hnutia Taliban a na zabitie alebo zajatie vodcu teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina. Operácia Trvalá sloboda bola reakciou na teroristické útoky z 11. septembra 2001 na USA. Organizácia mala základne v Afganistane, kde vládlo fundamentalistické hnutie Taliban.

Spojenými štátmi podporovaní bojovníci opozičnej afganskej Severnej aliancie vstúpili 13. novembra 2001 do Kábulu a následne 8. - 9. decembra 2001 padlo aj centrum Talibanu Kandahár. Samotný bin Ládin bol zabitý pri operácii v noci na 2. mája 2011 v Pakistane.

Irak – 2003 – Iracká sloboda

Spojené štáty americké začali 20. marca 2003 o 03.33 h SEČ cieleným raketovým útokom na Bagdad operáciu Iracká sloboda. Vo večerných hodinách sa začala z kuvajtského územia invázia pozemných jednotiek do Iraku. Vojna sa začala napriek protestom Francúzska, Nemecka a Ruska.

USA ukončili vojenské operácie v Iraku 1. mája 2003. Bezpečnostná rada OSN prijala 14. augusta 2003 novú rezolúciu o Iraku. Schválila dokument, ktorý vítal vytvorenie vládnej rady v Iraku a zároveň zriadil v krajine oficiálnu misiu OSN. Bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna 30. decembra 2006 popravili. Armáda USA oficiálne ukončila vojnu v Iraku 15. decembra 2011.

Líbya – 2011

Nepokoje v Líbyi, ktoré sa začali v polovici februára 2011, vyústili do zásahu medzinárodnej koalície vedenej NATO. Bezpečnostná rada OSN prijala 17. marca 2011 rezolúciu o vyhlásení bezletovej zóny nad Líbyou s cieľom chrániť civilistov pred útokmi Kaddáfího armády. Na tento cieľ schválila využiť všetky potrebné opatrenia, teda aj vojenské akcie, nie však nasadenie pozemných síl. Medzinárodné sily začali vzdušnú operáciu v Líbyi 19. marca 2011.

Pri nálete NATO bol 20. októbra 2011 zasiahnutý konvoj, v ktorom sa pokúšal ujsť líbyjský vodca Muammar Kaddáfí. Ešte v ten istý deň ho za nejasných okolností zabili povstalci.

Zapojiť sa do akcie proti Líbyi boli pripravené štáty Francúzsko, Veľká Británia, USA, Taliansko, Španielsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko, Švédsko. Podporu operácii proti Líbyi poskytli Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar.

Sýria - 2011 - doteraz

Občianska vojna v Sýrii sa začala nepokojmi a protestmi v marci 2011. Konflikt sa postupne rozrástol do občianskej vojny, v ktorej boli opakovane použité chemické zbrane a podľa OSN sa všetky zúčastnené strany dopustili vojnových zločinov.

Sýriu postihla obrovská humanitárna kríza. Len do roku 2017 podľa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) krajinu opustilo päť miliónov obyvateľov. Počet obetí dosiahol približne pol milióna.

Do konfliktu vstúpili islamskí radikáli a džihádisti, nad rozsiahlymi územiami Sýrie dočasne prevzal kontrolu tzv. Islamský štát.

Ruská vojenská intervencia podporujúca jednotky sýrskeho prezidenta Bašára Asada sa začala 30. septembra 2015. V auguste 2016 sa začala turecká ofenzíva v Sýrii.

Od 12. septembra 2016 tiež malo po dohode medzi Ruskom a USA platiť prímerie v Sýrii, ktoré však bolo opakovane porušované.

Mierové rokovania, ktoré sa začali v Ženeve na začiatku roka 2014, sú doteraz neúspešné a konflikt pokračuje ďalej.

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala 24. februára 2018 rezolúciu požadujúcu bezodkladné 30-dňové humanitárne prímerie v Sýrii.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.