Johnsonova výstrednosť sa podľa Kosačova rejavila v plnom rozsahu, keď bol ministrom zahraničia, a je nepravdepodobné, že by sa teraz vytratila.
Autor TASR
Moskva 23. júla (TASR) - Po zvolení Borisa Johnsona za lídra Konzervatívnej strany čakajú britskú politiku "búrky a zemetrasenia". Vo vzťahoch medzi Moskvou a Londýnom zostane "rovnaká cintorínska skleslosť", ktorú spôsobil Johnson a jemu podobní, vyhlásil v utorok ruský zákonodarca Konstantin Kosačov.
"Je nepravdepodobné, že to bude zábava," konštatoval Kosačov, predseda výboru Rady federácie (hornej komory ruského parlamentu) pre zahraničné vzťahy.
Podľa jeho slov sa Johnsonova nominácia môže zaradiť medzi "podivné veci v domácom programe tejto krajiny... Bolo by to v poriadku, ak by sa Británia venovala iba svojmu Škótsku a brexitu bez toho, aby sa snažila, či už na základe nejakého dôvodu alebo bez dôvodu, ísť nad rámec svojich vnútroštátnych právomocí. Povesť 'pani morí', ktorá je už dávno minulosťou, stále vŕta v mysliach britských politikov vrátane, nepochybne, pána Johnsona," poznamenal Kosačov, ktorého citovala agentúra TASS.
Johnsonova výstrednosť sa podľa Kosačova "prejavila v plnom rozsahu, keď bol ministrom zahraničia, a je nepravdepodobné, že by sa teraz vytratila".
Johnson sa postu lídra Konzervatívnej strany a s najväčšou pravdepodobnosťou aj britského premiéra ujme po Therese Mayovej, ktorá z postu líderky odstúpila 7. júna.
Členovia britskej Konzervatívnej strany sa v hlasovaní o svojom novom lídrovi rozhodovali medzi dvoma kandidátmi - Borisom Johnsonom a súčasným ministrom zahraničných vecí Jeremym Huntom. Na vnútrostraníckom hlasovaní poštou, ktoré sa konalo od 6. do 22. júla, sa zúčastnilo 87,4 percenta zo 160.000 členov Konzervatívnej strany. Za Johnsonovho protikandidáta Hunta hlasovalo 46.656 konzervatívcov, Johnsonovi dalo svoj hlas 92.153 členov strany. Neplatných bolo 509 odovzdaných hlasov.
"Je nepravdepodobné, že to bude zábava," konštatoval Kosačov, predseda výboru Rady federácie (hornej komory ruského parlamentu) pre zahraničné vzťahy.
Podľa jeho slov sa Johnsonova nominácia môže zaradiť medzi "podivné veci v domácom programe tejto krajiny... Bolo by to v poriadku, ak by sa Británia venovala iba svojmu Škótsku a brexitu bez toho, aby sa snažila, či už na základe nejakého dôvodu alebo bez dôvodu, ísť nad rámec svojich vnútroštátnych právomocí. Povesť 'pani morí', ktorá je už dávno minulosťou, stále vŕta v mysliach britských politikov vrátane, nepochybne, pána Johnsona," poznamenal Kosačov, ktorého citovala agentúra TASS.
Johnsonova výstrednosť sa podľa Kosačova "prejavila v plnom rozsahu, keď bol ministrom zahraničia, a je nepravdepodobné, že by sa teraz vytratila".
Johnson sa postu lídra Konzervatívnej strany a s najväčšou pravdepodobnosťou aj britského premiéra ujme po Therese Mayovej, ktorá z postu líderky odstúpila 7. júna.
Členovia britskej Konzervatívnej strany sa v hlasovaní o svojom novom lídrovi rozhodovali medzi dvoma kandidátmi - Borisom Johnsonom a súčasným ministrom zahraničných vecí Jeremym Huntom. Na vnútrostraníckom hlasovaní poštou, ktoré sa konalo od 6. do 22. júla, sa zúčastnilo 87,4 percenta zo 160.000 členov Konzervatívnej strany. Za Johnsonovho protikandidáta Hunta hlasovalo 46.656 konzervatívcov, Johnsonovi dalo svoj hlas 92.153 členov strany. Neplatných bolo 509 odovzdaných hlasov.