< sekcia Ekonomika

Juncker potvrdil nové kvóty pre utečencov: Tu je presné rozdelenie

Pezident Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker Foto: TASR/AP

Únia nie je v dobrom stave, uviedol Juncker.

Štrasburg 9. septembra (TASR)- Poznám slabosti Európy, ale ak by Európska únia neexistovala, náš kontinent by bol vo vzťahu ku svetu oveľa slabší - týmito slovami dnes na záver svojho prvého prejavu o stave únie predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker upozornil na dôležitosť európskej integrácie.

Juncker v 80-minútovom prejave pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) priznal, že únia nie je v dobrom stave, a dodal, že ani svet, v ktorom žijeme, nie je ideálny. Zároveň však spresnil, že je hrdý na komisiu, ktorej predsedá, lebo jeho kabinet za posledný rok urobil sériu užitočných reforiem.

Spomenul strategické oblasti, ako je energetika či kapitálový trh, a ocenil skutočnosť, že ním vedená komisia pokračuje v trende znižovania zbytočnej byrokratickej a legislatívnej záťaže. Skonštatoval, že eurozóna by mala hrať dôležitejšiu úlohu vo finančnom svete, čomu by napomohlo jednotné zastúpenie eurozóny v Medzinárodnom menovom fonde (MMF).

V oblasti zahraničnej politiky Juncker okrem iného pripomenul, že EÚ pomohla Ukrajine zabezpečiť dodávky plynu a pomáha jej s programom reforiem. Priznal, že Ukrajincov najviac trápi vysoká miera korupcie a EÚ sa snaží prispieť k tomu, aby bol tento fenomén potláčaný.



V otázke migrácie, ktorá jeho prejavu dominovala, Juncker podľa očakávaní oznámil, že Európska komisia navrhuje nový systém kvót - ktoré by mali byť povinné - na premiestnenie ďalších 120.000 migrantov navyše k pôvodnému návrhu z mája, týkajúcemu sa 40.000 žiadateľov o azyl z utečeneckých táborov v Taliansku a Grécku.

Šéf EK vo svojom prejave zdôraznil, že v tejto oblasti cíti "málo Európy v EÚ a málo jednoty v rámci EÚ". Odmieta kritiku niektorých politikov a europoslancov, že EÚ nič neurobila a že je v tejto oblasti nečinná.

"My sme už v máji predstavili návrhy a upozornili na veci, ktoré iné štáty až teraz spoznávajú cez fotografie tragédií," uviedol Juncker a upozornil, že EK už "v najbližších dňoch" podnikne ďalšie kroky voči členským krajinám EÚ, ktoré neuplatňujú spoločné azylové pravidlá. Druhé kolo právnych konaní voči niektorým členským štátom môže viesť aj k udeleniu vysokých pokút.

Šéf EK vyzval Európu, aby sa nebála súčasného prílevu žiadateľov o azyl. Pripomenul, že Európa je kontinent, kde "každý svojím spôsobom bol utečenec", a dodal, že Európania nesmú zabudnúť ani na prisťahovalecké vlny Írov, Škótov či Poliakov, ktorí sa dostali do Spojených štátov.

"My Európania by sme mali vedieť a nikdy nezabúdať, prečo právo na azyl je jedným z najdôležitejších základných práv," skonštatoval Juncker. Zároveň ale priznal, že Európa nemôže prijať "všetko utrpenie sveta".

Podľa jeho slov však migranti prichádzajúci na územie EÚ predstavujú len zlomok z celkového počtu jej obyvateľstva: 0,11 percenta. V tejto súvislosti uviedol, že napríklad v Libanone predstavujú utečenci až 25 percent populácie.

Migračná kríza sa podľa Junckera neskončí, kým bude vojna v Sýrii - spýtal sa teda Európanov, prečo nedokážu akceptovať, že väčšina migrantov uteká pred Islamským štátom.

"Blíži sa zima. Naozaj chceme, aby celé rodiny spali počas chladných nocí na staniciach a v stanoch? Pokiaľ ide o utečencov, niet tu priestoru pre náboženstvo, vieru alebo filozofiu," zhodnotil situáciu Juncker.

V tejto súvislosti chce byť EK nápomocná vytvorením zoznamu "bezpečných krajín", ktorých občania nebudú mať nárok na azyl v EÚ a budú okamžite vracaní do domovských krajín. Medzi tieto krajiny patria všetky štáty západného Balkánu, ktoré sú kandidátskymi krajinami do EÚ.

 
KRAJINA
 
Z TALIANSKA
 
Z GRÉCKA
Z MAĎARSKA
CELKOVÝ POČET
Belgicko 593 1917 2054 4564
Bulharsko  208  672 720 1600
Cyprus 36 115 123 274
Česká republika 387 1251 1340 2978
Estónsko 48 157 168 373
Fínsko 312 1007 1079 2398
Francúzsko 3124 10093 10814 24031
Holandsko 938 3030 3246 7214
Chorvátsko 138 447 479 1064
Litva 101 328 351 780
Lotyšsko 68 221 237 526
Luxembursko 57 185 198 440
Malta 17 56 60 133
Nemecko 4088 13206 14149 31443
Poľsko 1207 3901 4179 9287
Portugalsko 400 1291 1383 3074
Rakúsko 473 1529 1638 3640
Rumunsko 604 1951 2091 4646
SLOVENSKO1956316761502
Slovinsko 82 265 284 631
Španielsko 1941 6271 6719 14931
Švédsko 581 1877 2011 4469
CELKOM156005040054000120000


Európska komisia spresnila nové opatrenia na boj s utečeneckou krízou

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker vo svojom dnešnom prejave o stave únie na pôde Európskeho parlamentu (EP) predstavil novú sériu konkrétnych opatrení, ktoré by mali pomôcť riešiť súčasnú utečeneckú krízu. Z nového návrhu národných kvót pre Slovensko vyplýva dodatočných 1502 žiadateľov o azyl.

Juncker vo svojom prejave uviedol, že dozrel čas na to, aby Európania postavili stavebné kamene skutočnej európskej migračnej politiky, na vytvorenie ktorej jeho kabinet vyzval už v máji.

"Opatrenia, ktoré navrhujeme, zabezpečia, aby ľudia, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu, mohli byť premiestnení rýchlo po svojom príchode. A to nielen teraz, ale aj pri akejkoľvek kríze v budúcnosti," povedal Juncker na okraj navrhnutého stáleho mechanizmu. Spresnil, že ak sa má európska solidarita prejaviť, malo by to byť práve v súvislosti s utečeneckou krízou.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker počas prejavu so správou o stave EÚ na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu 9. septembra 2015.
Foto: TASR/AP

Balík opatrení z dielne EK znamená núdzovú relokáciu 120.000 utečencov z Grécka, Talianska a Maďarska do ostatných členských štátov na dobu dvoch rokov. Spolu s májovým návrhom na prerozdelenie 40.000 azylantov, o ktorom ešte členské štáty EÚ (Rada) stále nerozhodli, EK navrhuje premiestniť spolu 160.000 utečencov.

Slovensko by z počtu dodatočných 120.000 migrantov malo prijať 1502 utečencov. Z toho 195 z Talianska, 631 z Grécka a 676 z územia Maďarska. Ak sa k tomuto číslu priráta 785 migrantov z pôvodného májového návrhu, Slovensko by z celkového počtu 160.000 utečencov malo prijať celkovo 2287 osôb.

Návrh komisie predvída zriadenie trvalého relokačného mechanizmu, ktorý sa spustí vždy vtedy, keď budú členské štáty EÚ čeliť podobnej krízovej situácii.

Komisia, ako uviedol aj Juncker vo svojom prejave, vytvorí spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu migrantov. Tento dokument umožní zefektívnenie a zrýchlenie posudzovania žiadostí o azyl. V súčasnosti každý štát EÚ rozhoduje samostatne o tom, ktorá krajina pôvody je bezpečná a ktorá nie. Európska komisia plánuje na zoznam bezpečných krajín zaradiť aj Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Kosovo, Macedónsko, Srbsko a Turecko.

V prospech riešenia utečeneckej krízy má byť aj Akčný plán návratov. Týka sa tých migrantov, ktorí nezískajú azyl a mali by byť vrátení do krajiny svojho pôvodu, ak im tam nehrozí smrť, perzekúcia alebo iná vážna hrozba.

Krokom vpred je aj posilnenie zahraničnopolitickej dimenzie utečeneckej krízy, čiže spolupráca s krajinami z regiónov susediacich s EÚ.

Európska únia chce rovnako zriadiť špeciálny Fond pre Afriku v objeme 1,8 miliardy eur, ktorý bude určený na posilnenie stability krajín "produkujúcich" utečencov a riešenie príčin ilegálnej migrácie.

Česká vláda potvrdila odmietnutie kvót pri prijímaní utečencov

Kabinet českého premiéra Bohuslava Sobotku na svojom dnešnom zasadnutí potvrdil odmietavé stanovisko k zavedeniu kvót pri prijímaní utečencov. Minister vnútra Milan Chovanec ho bude prezentovať 14. septembra na nadchádzajúcom rokovaní ministrov EÚ, ktoré je venované migrácii, napísal spravodajský server Novinky.cz.

Na snímke predseda vlády ČR Bohuslav Sobotka
Foto: TASR/Martin Baumann

Návrh na prerozdelenie 120.000 utečencov predstavil dnes v Európskom parlamente predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker. Podľa návrhu by mala ČR prijať ďalších takmer 3000 utečencov.

Česká republika spolu s krajinami Vyšehradskej skupiny (V4) povinné kvóty odmieta a presadzuje lepšiu ochranu hraníc schengenského priestoru a riešenie situácie v krajinách, odkiaľ utečenci prichádzajú.

Proti mandátu pre Chovanca hlasoval dnes minister spravodlivosti Robert Pelikán. "Bojím sa, že sa tvrdošijným odmietaním kvót dostávame v rámci EÚ do nepríjemnej izolácie," komentoval svoje stanovisko Pelikán.

Ewa Kopaczová: Poľsko uvažuje, že prijme vyšší počet migrantov

Poľská premiérka Ewa Kopaczová dnes vyhlásila, že Poľsko uvažuje o zvýšení počtu migrantov, ktoré je ochotné prijať, avšak chce mať kontrolu nad tým, kto a kedy bude môcť vstúpiť do krajiny. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

Poľská premiérka Ewa Kopaczova
Foto: TASR/AP


"Najprv sme vyhlasovali, že prijmeme 2000 migrantov," povedala Kopaczová na tlačovej konferencii. "Teraz uvažujeme, že tento počet zvýšime. Chceme, aby mohlo Poľsko kontrolovať, kto príde, v akom počte a kedy. Rokovania prebiehajú," spresnila.

"Výzvy, aby Poľsko prejavilo solidaritu, nie sú vydieraním. Konať spoločne a efektívne v rámci Európskej únie je v našom záujme. Buďme rozumní, predseda Európskej komisie (Jean-Claude Juncker) nám pripomenul, že kedysi sme aj my boli utečencami," dodala poľská premiérka.

Šéf EK Juncker v dnešnom výročnom prejave o stave EÚ pred zákonodarcami Európskeho parlamentu vyzval Európu, aby sa nebála súčasného prílevu žiadateľov o azyl. Pripomenul, že Európa je kontinent, kde "každý svojím spôsobom bol utečenec", a dodal, že Európania nesmú zabudnúť ani na prisťahovalecké vlny Írov, Škótov či Poliakov, ktorí sa dostali do Spojených štátov.