< sekcia Ekonomika

ITAS: Digitálny zber dát by urýchlil testovanie a predišiel chybám

Druhý deň pilotného celoplošného testovania na ochorenie COVID-19 na Orave a v Bardejove, ktoré potrvá do nedele 25. októbra 2020. Otestovaných by malo byť asi 180.000 osôb v rámci 235 odberných miest. Na testovaní sa bude podieľať viac ako 2500 vojakov, policajtov, hasičov, zdravotníkov a administratívnych pracovníkov. Na snímke zdravotný personál počas testovania v priestoroch Obecného úradu v obci Smilno, okres Bardejov, v sobotu 24. októbra 2020. Foto: EASYFOTO TASR – Maroš Černý

Informatici sa pozastavili nad vyjadrením vládnych predstaviteľov, že ako prevencia proti úniku dát sa pri zbere údajov z testovania vynechá používanie elektronických systémov.

Bratislava 27. októbra (TASR) - Digitálny zber dát by akciu celoplošného testovania obyvateľstva na prítomnosť nového koronavírusu urýchlil a predišlo by sa vďaka nemu aj chybám v údajoch. Uviedla to IT Asociácia Slovenska (ITAS) vo svojom stanovisku.

Informatici sa pozastavili nad vyjadrením vládnych predstaviteľov, že ako prevencia proti úniku dát sa pri zbere údajov z testovania vynechá používanie elektronických systémov. "Má sa jednoducho použiť papier a pero a ľuďom sa dokonca odporučilo, aby si na celoplošné testovanie priniesli vlastné písacie potreby," dodala asociácia.

"Chápeme opatrnosť ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO), už len fakt, že sa armáda podujala na takúto megaoperáciu, pre vojsko znamená mimoriadnu záťaž a úplne novú skúsenosť," dodali informatici s tým, že pre nedostatok času sa niektoré procesy nedali automatizovať. Otázkou však podľa asociácie je, ako sa bude s papierovými dátami narábať ďalej.

"V prípade, že sa papierové dáta budú do informačných systémov zadávať až dodatočne, je tu veľká hrozba, že budú nepresné a chybné. Prepisovanie dát z papiera do počítača sa robí manuálne a zákonite je sprevádzané veľkou, často päť- až 10-percentnou chybovosťou," vyčíslili informatici s tým, že tým pádom kvalita a teda aj výpovedná hodnota dát poklesne, nehovoriac o veľkom zdržaní.

Na druhej strane, ak budú dáta spracované v papierovej podobe, následné analýzy a vyhodnotenie reálnej epidemiologickej situácie budú trvať oveľa dlhšie, tvrdí asociácia.

Kvalita dát podľa informatikov nadobúda ešte väčší význam, keď sa budú dáta spracovávať komplexnejšie, napríklad pri kombinovaní výsledkov antigénových testov a PCR testov či sledovaní zdravotného stavu ľudí, ktorí boli v istej fáze testovaní s negatívnym výsledkom, alebo v kombinácii s ďalšími databázami dostupnými v slovenskom zdravotníctve.

"Ak by sme dáta zadávali rovno do počítača priamo na odberných miestach, opatrenia by bolo možné prijímať v rozpätí hodín. V prípade papiera pôjde o dni, aj to len za predpokladu, že Úrad verejného zdravotníctva SR vôbec dokáže zaangažovať veľké množstvo ľudí na prepisovanie údajov," upozornila ITAS.

Ako odporučila, identifikácia občanov by sa dala robiť tzv. štrbinovou čítačkou dokladov a s takto spoľahlivo zistenou identitou by sa spárovanie vzorky za pomoci čiarového kódu dalo robiť viac-menej bez chýb a rutinne. "Všetko z toho je možné rýchlo realizovať a silno odporúčame tieto technológie využívať. Tým skôr, že súčasná vlna plošného testovania nemusí byť posledná a minimálne na regionálnej úrovni sa možno bude opakovať," uzavreli informatici.

ITAS: Pri prepisovaní údajov z papiera hrozia chyby a nepresnosti


Ak sa papierové dáta z celoplošného testovania na ochorenie COVID-19 budú do informačných systémov zadávať až dodatočne, hrozí, že budú nepresné a chybné. Upozornila na to IT Asociácia Slovenska (ITAS). Informatici preto odporúčajú, aby sa údaje zapisovali do počítača priamo na odberných miestach. Navrhujú tiež využiť tzv. štrbinovú čítačku dokladov. Zdôrazňujú pritom význam získaných informácií a ich analýz v boji s pandémiou. TASR o tom informoval manažér pre komunikáciu asociácie Juraj Kadáš.

"Prepisovanie dát z papiera do počítača sa robí manuálne a zákonite je sprevádzané veľkou, často päť- až desaťpercentnou chybovosťou," vysvetľujú odborníci. Kvalita, a teda aj výpovedná hodnota dát tak podľa nich dramaticky poklesne, nehovoriac o veľkom zdržaní. Spracovanie údajov v papierovej podobe bude trvať ešte oveľa dlhšie.

Získanie, spracovanie a analýzu dát súvisiacich so šírením vírusu v štruktúrovanej podobe, vyhodnotenie trendov šírenia a prijatie následných optimálnych opatrení lokálneho charakteru považujú pritom informatici za hlavnú zbraň v boji s pandémiou.

Odborníci z ITAS-u tvrdia, že ak by sa údaje zadávali do počítača priamo na odberných miestach, opatrenia by bolo možné prijímať v rozpätí hodín. Identifikácia občanov by sa podľa nich dala robiť tzv. štrbinovou čítačkou dokladov a s takto spoľahlivo zistenou identitou by sa spárovanie vzorky za pomoci čiarového kódu dalo robiť viac-menej bez chýb a rutinne.

"Všetko z toho je možné rýchlo realizovať a silno odporúčame tieto technológie využívať. Tým skôr, že súčasná vlna plošného testovania nemusí byť posledná a minimálne na regionálnej úrovni sa možno bude opakovať," argumentujú odborníci.

Celoplošné testovanie obyvateľstva na ochorenie COVID-19 sa bude realizovať v sobotu a nedeľu (31. 10. - 1. 11.).

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) uviedol, že na to, aby štát vylúčil únik dát pri chystanom testovaní antigénovými testami, plánuje vynechať používanie elektronických systémov.