< sekcia Hokej

V centre diania v Soči je hokej, slovenský káder decimovali zranenia

Fanúšikovia Slovenska Foto: TASR/Martin Baumann

Tréner Vladimír Vůjtek to nemal pri zostavovaní nominácie ľahké. No to, o čom verejnosť najviac hovorila, bolo nenominovanie Miroslava Šatana.

Bratislava 2. februára (TASR) - Mužský hokej je akousi zimnou subolympiádiou. A to aj z pohľadu slovenskej verejnosti, nielen rozsahom, ale aj atraktivitou. Fanúšik je zvedavý na šieste vystúpenie na olympijskom turnaji, ktoré je istým spôsobom len štvrté.

Slováci očarili hrou i výsledkami počas premiéry v roku 1994. V Lillehammeri vedení kapitánom Petrom Šťastným však smoliarsky prehrali vo štvrťfinále s Ruskom a napokon obsadili 6. priečku. O štyri roky neskôr prišlo sklamanie, z kvalifikačnej fázy mužstvo nepostúpilo do hlavného "turnaja snov" v Nagane, prvého s hráčmi z NHL. V rozhodujúcom a nevydarenom zápase s Kazachstanom nastúpili z profiligistov iba Bondra a Švehla, ďalší piati bledli na tribúne.

Ani v Salt Lake City 2002 nebolo slovenskému hokeju dopriate štartovať medzi elitou, opäť bolo treba hrať v predfáze. Už prehra v prvom zápase s Nemeckom rozhodla o nezdare, ktorý tentoraz sprevádzali vystúpenia väčšiny hráčov z NHL, mnohí však prilietávali zo svojich klubov unavení pár hodín pred olympijskými zápasmi.

Až Turín vo svojom novom moduse poslal Slovákov na základe renkingu priamo do elity. Slováci vyhrali základnú skupinu, vo štvrťfinále ich vyradili Česi, ale bolo z toho celkové piate miesto.

Pavol Demitra
Foto: TASR/Martin Baumann


Vo Vancouveri latku posunili ešte o kúsok vyššie. Tím pod vedením Jána Filca naznačil svoje možnosti už v základnej skupine triumfom nad Ruskom 2:1, ktoré zaistil pamätným nájazdom Pavol Demitra, najproduktívnejší hráč turnaja. Ten bol vtedy hlavným ťahúňom mužstva, ktoré vo štvrťfinále senzačne vyradilo obhajcu Švédov (4:3) a potom zabrnkalo na nervy domácej Kanade, keď neskoršieho šampióna donútilo pokľaknúť a vyhadzovať puky z pásma (2:3). Napriek semifinálovému vyradeniu dosiahli Slováci historický úspech, ktorí mali šancu ešte vyšperkovať ziskom medaily, proti Fínom však pustili bronz z rúk. V dueli o 3. miesto viedli pred záverečnou tretinou 3:1, napokon však podľahli 3:5. Medaila unikla pomedzi prsty, nádherne emócie a momenty ale v pamäti zostali.



Za štyri roky sa mnohé zmenilo. Okrem nebohého Pavla Demitru už nie sú k dispozícii ani Žigmund Pálffy či Richard Zedník, ktorí ukončili kariéru.

Tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Vladimír Vůjtek.
Foto: TASR/Michal Svítok
Tréner Vladimír Vůjtek však stále môže počítať s 13 hráčmi z vancouverského kádra - s takmer kompletnou obranou i brankárskou dvojicou Jaroslav Halák, Peter Budaj.

Český kouč, ktorý pred dvoma rokmi priviedol slovenskú reprezentáciu na MS v Helsinkách až do finále, sa rozhodol zobrať do Soči všetkých 14 hokejistov z NHL vrátane mladíkov Martina Marinčina a Tomáša Jurča. Prekvapil nomináciou extraligistu Tomáša Marcinka, ktorý dostal prednosť pred centrami ako Juraj Mikúš či Mário Bližňák. No to, o čom verejnosť najviac hovorila, bolo nenominovanie Miroslava Šatana.

Radosť Miroslava Šatana (Slovensko) po strelení druhého gólu vo štvrťfinálovom stretnutí majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji Slovensko - Kanada 17. mája 2012 v Hartwall aréne v Helsinkách.
Foto: TASR/Pavel Neubauer


Držiteľ všetkých štyroch slovenských medailí z MS bol na ZOH 1994 v Lillehammeri najlepším strelcom olympijského turnaja. V Nagane 1998 spolu s ďalšími hráčmi z NHL v dejisku hier márne čakal na postup Slovákov do hlavného turnaja, na tribúne sledoval kvalifikačné zlyhanie svojich spoluhráčov. Potom hral v Salt Lake City 2002, v Turíne 2006 i vo Vancouveri 2010. "Bolo ťažké ho nevziať. Miro je hráč, ktorý pre Slovensko urobil veľmi veľa. Bohužiaľ, do sezóny naskočil neskoro, strelecky sa presadil len v jednom z deviatich zápasoch v drese bratislavského Slovana. Jeho hra sa nám nezdala byť na vyššej úrovni, než u ostatných nominovaných," vysvetlil krátko po zverejnení olympijského kádra hlavný tréner. Následne však Šatan ukázal svoje majstrovstvo, keď začal pravidelne bodovať a strieľať dôležité góly v KHL. Tesne pred ZOH mal reprezentačný strelecký rekordér spomedzi slovenských útočníkov spolu s Mariánom Hossom a Tomášom Tatarom vari najlepšiu formu.

Vůjtek to nemal pri zostavovaní nominácie ľahké, situáciu mu sťažovali zranenia viacerých kľúčových hráčov. Pre zlomený členok prišiel o olympiádu Dominik Graňák, zranené slabiny vyradili Michala Sersena, niekoľko dní pred štartom ZOH nebolo jasné, či bude môcť tréner počítať s Mariánom Gáboríkom (po operácii kľúčnej kosti), Ľubomírom Višňovským (otras mozgu), Marcelom Hossom (koleno). Menšie zranenia trápili i Tomáša Kopeckého a Richarda Pánika.

Devízou výberu, ktorý nezohratý nastúpi na úvod turnaja 13. februára o 13.30 h SEČ hneď proti USA, striebornému tímu z Vancouveru, by malo byť vzájomné poznanie sa hráčov z reprezentačných akcií. Vůjtek unaznačil, že sa bude snažiť rozložiť silu individualít svojho tímu do viacerých formácií. V základnej skupine plánuje hrať na štyri obranné dvojice a v určitých fázach postupne znižovať počet vyťažovaných hráčov.