Londýn 3. augusta (TASR) - Kajakárka Jana Dukátová so šiestym miestom k svojmu výstižnému menu medailový ligot nepridala. Smútok však rezolútne zažehnala. Finálovú jazdu označila za najlepšiu, akú v tomto kanáli s krištáľovou vodou zajazdila, aj so zakolísaním na bránke číslo sedem.

"Užila som si ju, no škoda, že aj s chybami. Niektoré prejazdy neboli hladké, tam som strácala, dve tri kombinácie mi nevyšli ako som si priala. Čistá jazda dnes nič neznamenala, skôr zdržiania vo valcoch spôsobovali výsledkový prepad. Medailistky sa zoradili v rozpätí jednej sekundy, čiže o poradí rozhodovali maličkosti."

Šiesta vo svojej olympijskej premiére, nie zlé, no ani dobré, alebo vynikajúce. "Ja si to šieste miesto cením, na iné nemám právo. Každý výsledok si treba zaslúžiť a ja som si dnes zaslúžila byť presne tam. Pádlovala som tak, že som si o vzácny kov výraznejšie nezažiadala, viem aj oceniť súperky, boli lepšie. Vyrovnanosť podfarbila celé finále, bola pozoruhodná a ja popri nej môžem prejaviť aj kvapku ľútosti."



Dukátová by prijala komplikovanejšiu trať

Foto: TASR/Martin Baumann

Pádlovať, nepádlovať, citlivo nastavovať list v prúdoch, alebo ich silou rozrážať, dilema sa ponúkala. Každá jedna finalistka si zvolila techniku a prispôsobila na svoj obraz. Jana Dukátová: "Trať bola priamočiarejšia, relatívne s vodou, sem tam na stranu, ľavú, pravú, vyžadoval sa aj mohutnejší záber. Technicky najviac vzrušujúcejšia bola kombinácia v záverečnom skoku, inak nemuseli kajakárky príliš o technike premýšľať. Aj z toho pramenili podobné jazdy, čo mne príliš nevyhovovalo, radšej by som si zvolila komplikácie, ktoré zvládam, rýchlo na ne reagujem a súperky si zvyknú na nich zuby vylámať."

V kútiku duše sa skloňovala medaila, menu Dukátovej by aj pristala.

"Uľahčene som si v cieli vydýchla, napadlo mi, mám to za sebou, nie zle som dopadla. Čierne myšlienky ma neprenasledovali, skôr ma tie príjemnejšie poháňali vpred. Chyby môžete zvážiť, no popri nich aj kiksy súperiek a v tomto som prehľad nemala. Tretie miesto po mojom dojazde ma presviedčalo, že medailu z tohto času vymiesiť nemôžem a že na mňa čaká niečo pod čiarou, menej nápadné."

Janu Dukátovú by pred finále naplno rozžiarila medaila. "Veľmi som po nej túžila, strašne, naozaj strašne, vznášala by som sa nad kanálom ako usmiata víla šťastia. Tento pocit by som naozaj chcela zažiť, v Londýne sa mi to nepodarilo, dúfam, že o štyri roky v Riu. Dnes sa zrodilo trochu prekvapujúce poradie na medailových miestach, pri pomerne jednoduchšej trati sa vytvoril väčší priestor aj na menšie chyby a dopriali súperkám."

Domáca kvalifikácia odčerpala sily

Na domácu kvalifikáciu, ktorá dosť odčerpala sily, Jana nenadávala. "Pred Londýnom som sa v nej školila, hlavne psychiku, ktorá ma zocelila. Nad pani nervozitou som zvíťazila, vyťažila som zo skúseností, v ktorých som sa v súboji s Elenou Kaliskou vybíjala. Žiadna nováčikovská daň ma neprenasledovala, aj keď som olympijskú atmosféru zažila prvýkrát."

Jane Dukátovej vietor z plachiet ubrala aj celá sezóna. "Dosť som sa v nej natrápila, pocit na vode nekorešpondoval s tými predchádzajúcimi, oveľa vydarenejšími. Skutočne môžem byť rada, že som s trénerom Robom Orokockým dotiahla úsilie aspoň na šieste miesto."

Dopraje si oddych, hlavne psychický. "Všetko sme nasmerovali na olympiádu, už sa teším na zaslúžený relax. Z Londýna, z olympijskej dediny si odnášam úžasné zážitky. Jednoducho fantázia, niečo neopísateľné. Je to iný svet, aj samotné preteky. Olympiádu považujem za jedinečnú, treba ju zažiť, so všetkým, so záplavou športovcov, s pestrým životom v ich prechodnom mestečku."