Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Už pred rokom 1948 mnohí poprední komunisti v Československu považovali vplyv reholí na obyvateľov za značne negatívny.
Autor TASR
Bratislava 12. apríla (TASR) - V nočných hodinách z 13. na 14. apríla 1950 prepadli represívne zložky vtedajšieho totalitného Československa mužské kláštory na Slovensku i v Čechách a rehoľníkov odviezli do sústreďovacích kláštorov a neskôr do disciplinárnych či preškoľovacích táborov. Zásah voči reholiam dostal názov Akcia K.
Udalosť, známa aj ako Barbarská noc, od ktorej uplynie v pondelok 13. apríla 76 rokov, sa na Slovensku na základe zákona č. 241 prijatého Národnou radou (NR) SR pripomína ako pamätný deň - Deň nespravodlivo stíhaných.
Už pred rokom 1948 mnohí poprední komunisti v Československu považovali vplyv reholí na obyvateľov za značne negatívny. Po februárovom prevrate v roku 1948, keď moc v Československu prevzala komunistická strana, sa začali represie proti kláštorom, ktoré boli predstaviteľmi moci označené za centrá protištátnej činnosti.
Akcii K predchádzalo ultimátum ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku, prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspenzie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť. Akciu napokon schválilo predsedníctvo Komunistickej strany Československa (KSČ) vo februári 1950.
Bezprostrednou prípravou na akciu bol pražský súdny proces s desiatimi rehoľníkmi, ktorých obžalovali z velezrady a vyzvedačstva. Podľa rozsudku dostal jeden z obžalovaných doživotie, zhodou okolností to bol jediný Slovák - redemptorista Ján Mastyľák. Zvyšní deviati rehoľníci dostali tresty v celkovej výške 132 rokov.
Akcia K prebiehala pod kuratelou Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a zúčastnili sa nej aj príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, armády a Ľudových milícií. Akcia sa začala v noci z 13. na 14. apríla 1950, keď sa príslušníci ozbrojených zložiek začali dobýjať do kláštorov, do ktorých vnikli aj násilím.
Zadržaných rehoľníkov zhromaždili a informovali o dôvode zásahu, ktorým bola údajná protištátna činnosť. Následne ich pripravenými autobusmi a nákladnými autami previezli do tzv. sústreďovacích kláštorov. Na území Slovenska bolo v tú noc sústredených 881 rehoľníkov z 11 reholí.
Po Akcii K sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila aj Akcia K2, v rámci ktorej boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí žijúcich v 76 kláštoroch.
Slovenských rehoľníkov sústredili do kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči. Režim v týchto tzv. sústreďovacích kláštoroch sa riadil podľa pravidiel blízkych väznici. Mnohí rehoľníci neskôr nastúpili na cestu utrpenia v táboroch nútených prác a po zinscenovaných politických procesoch strávili roky vo väzení.
Po akciách zameraných proti mužským kláštorom či reholiam nasledovala aj Akcia R (rehoľníčky), počas ktorej došlo koncom augusta 1950 k násilnej likvidácii ženských reholí. Takmer 2000 rehoľníčok umiestnili do 16 sústreďovacích kláštorov.
Rehoľný život sa v Československu obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie však priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989.
Udalosť, známa aj ako Barbarská noc, od ktorej uplynie v pondelok 13. apríla 76 rokov, sa na Slovensku na základe zákona č. 241 prijatého Národnou radou (NR) SR pripomína ako pamätný deň - Deň nespravodlivo stíhaných.
Už pred rokom 1948 mnohí poprední komunisti v Československu považovali vplyv reholí na obyvateľov za značne negatívny. Po februárovom prevrate v roku 1948, keď moc v Československu prevzala komunistická strana, sa začali represie proti kláštorom, ktoré boli predstaviteľmi moci označené za centrá protištátnej činnosti.
Akcii K predchádzalo ultimátum ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku, prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspenzie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť. Akciu napokon schválilo predsedníctvo Komunistickej strany Československa (KSČ) vo februári 1950.
Bezprostrednou prípravou na akciu bol pražský súdny proces s desiatimi rehoľníkmi, ktorých obžalovali z velezrady a vyzvedačstva. Podľa rozsudku dostal jeden z obžalovaných doživotie, zhodou okolností to bol jediný Slovák - redemptorista Ján Mastyľák. Zvyšní deviati rehoľníci dostali tresty v celkovej výške 132 rokov.
Akcia K prebiehala pod kuratelou Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a zúčastnili sa nej aj príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, armády a Ľudových milícií. Akcia sa začala v noci z 13. na 14. apríla 1950, keď sa príslušníci ozbrojených zložiek začali dobýjať do kláštorov, do ktorých vnikli aj násilím.
Zadržaných rehoľníkov zhromaždili a informovali o dôvode zásahu, ktorým bola údajná protištátna činnosť. Následne ich pripravenými autobusmi a nákladnými autami previezli do tzv. sústreďovacích kláštorov. Na území Slovenska bolo v tú noc sústredených 881 rehoľníkov z 11 reholí.
Po Akcii K sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila aj Akcia K2, v rámci ktorej boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí žijúcich v 76 kláštoroch.
Slovenských rehoľníkov sústredili do kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči. Režim v týchto tzv. sústreďovacích kláštoroch sa riadil podľa pravidiel blízkych väznici. Mnohí rehoľníci neskôr nastúpili na cestu utrpenia v táboroch nútených prác a po zinscenovaných politických procesoch strávili roky vo väzení.
Po akciách zameraných proti mužským kláštorom či reholiam nasledovala aj Akcia R (rehoľníčky), počas ktorej došlo koncom augusta 1950 k násilnej likvidácii ženských reholí. Takmer 2000 rehoľníčok umiestnili do 16 sústreďovacích kláštorov.
Rehoľný život sa v Československu obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie však priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989.
