< sekcia Kultúra

Na fare v Devíne Antonovi Bernolákovi osadili pamätnú tabuľu

Busta Antona Bernoláka Foto: TASR/Štefan Puškáš

Tabuľu odhalili pri príležitosti Dní Antona Bernoláka.

Bratislava 4. novembra (TASR) – Kňaz, jazykovedec, riaditeľ škôl a prvý kodifikátor slovenčiny Anton Bernolák už má svoju pamätnú tabuľu aj v bratislavskej mestskej časti Devín.

Pri príležitosti Dní Antona Bernoláka ju dnes odhalili na budove rímskokatolíckej fary pri Kostole sv. Kríža.

"Sme na najsprávnejšom mieste. Anton Bernolák trávil prázdniny ako polosirota na farách v okolí Bratislavy," povedal dnes pri odhalení tabule Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej. Práve na fare v Devíne v roku 1785 Bernolák napísal tiež dielo Nova bibliotheca theologica selecta. "Pre farnosť je to pocta, že sa tu pohyboval a veľmi usilovne tu trávil prázdniny. Ako tretiak na teológii už poznal vtedajšiu svetovú teologickú literatúru, z ktorej spravil výber vyše 200 strán. Aj pre mňa je toto veľká motivácia, že taký mladý teológ toľko dokázal, lebo v múroch tejto fary sa venujem prekladaniu," povedal pre TASR Marián Gavenda, farár z Devína.

Unesco vyhlásila rok 2012 za rok Antona Bernoláka. Matica slovenská už zorganizovala pri tejto príležitosti aj omšu v Dóme sv. Martina v Bratislave či odhalila bustu Bernoláka v Martine. Dnešné podujatie považuje Tkáč za vyvrcholenie bratislavských osláv. "Aj budúci rok si ho však ešte budeme pripomínať, lebo zomrel 15. januára 1813, bude to teda 200-sté výročie od jeho smrti," dodal Tkáč pre TASR.



Predseda Matice slovenskej dnes hovoril o Bernolákovi ako o nesmierne pracovitom človeku, ktorý by mohol byť vzorom aj pre súčasných mladých ľudí. "Bol kňaz, dekan, riaditeľ škôl, písal jazykovedné diela a všetko to zvládol. To je dostatok dôvodov, aby sme si ho uctili," poznamenal s tým, že v tom čase bol Bernolák vlastne akýsi dar z neba. "Ak by nebol, zrejme by nepokračoval proces tvorby reči, možno ani Štúr by sa nemal o čo oprieť a my by sme sa dnes ako rozprávali?," pýtal sa.

Tabuľu dnes tiež slávnostne požehnali a jej odhaleniu predchádzala aj sv. omša za účasti bratislavského pomocného biskupa Jozefa Haľka. Podľa farára Gavendu sa nachádza na správnom mieste, pretože nie je ukrytá pred verejnosťou a všimne si ju každý, kto ide na Devínsku kobylu alebo do Dúbravky.